Filmová škola – Francúzsky poetický realizmus - Jean Renoir, Marcel Carné

Osudovosť, existencializmus, pesimizmus, tragika, nostalgia, romantika i poetika. To sú kľúčové parametre umeleckého smeru, ktorý prevládal vo francúzskej kinematografii v druhej polovici 30tych rokov.

Poetický realizmus priniesol v medzivojnovom období melodramatické príbehy s romantickou aj kriminálnou rovinou a akousi nostalgiou za zlatými časmi. Nechýbala presakujúca existenciálna nálada a nezvratný osud osamelého hrdinu z periférie spoločnosti (tulák, robotník, vojnový zbeh, drobný kriminálnik, gangster). Slovom, tento smer sledoval realistické príbehy obyčajných ľudí poetickou optikou. Postavy tu radi rozmýšľajú nad zmyslom života, spomínajú na staré dobré časy, snívajú o tých lepších a hľadajú východisko z nepriaznivej situácie. Dialógy sú veľmi básnické, konce však tragické.

Popredným hereckým predstaviteľom bol charizmatický Jean Gabin, ktorý vďaka tragickým postavám spoločenských vydedencov neskôr zažiaril aj vo viacerých francúzskych filmoch noir. Svojou romantickou drsnosťou je považovaný za predchodcu Humphreyho Bogarta. Priekopníkmi tohto smeru boli filmári Julien Duvivier, Jean Renoir a režisérsko-scenáristická dvojica Marcel Carné – Jacques  Prévert.

Kľúčové tituly:

Pépé le Moko (1937)

Hôtel du Nord (1938)

Nábrežie hmiel (Le Quai des brumes, 1938)

Človek beštia (La Bête humaine, 1938) 

Deň začína (Le Jour se lève, 1939)

• Poetický realizmus býva označovaný ako (časový) medzistupeň medzi nemeckým expresionizmom a americkým filmom noir. Predstavuje tak akýsi predobraz filmu noir. Viaceré filmy poetického realizmu sa v Hollywoode dočkali svojich remakeov: napr. Suka (La Chienne, 1931) bola Fritzom Langom sfilmovaná ako Šarlátová ulička (Scarlet Street, 1945), ďalej Pepé le Moko (1937) ako Alžír (Algiers, 1938), Človek beštia (La Bête humaine, 1938) – znova od Langa – ako  Ľudská beštia (Human Desire, 1954) a Deň začína (Le Jour se lève, 1939) ako Dlhá noc (The Long Night, 1947) s Henrym Fondom.

Ďalšie časti našej filmovej školy:

Filmová škola: Michael Bay a jeho hrdinský „spin shot“

Filmová škola: strihové prechody, zatmievačky, stieračky, prelínačky

Filmová škola: MacGuffin - kufrík plný peňazí, zlato, diamanty, ukrytý poklad

Filmová škola: Prvý film na svete? Rok 1888 alebo 1895?

Filmová škola: rušivý strih jump-cut a stop trik

Filmová škola tentoraz o rakurzoch: podhľady vs. nadhľady

Filmová škola: hladký asociatívny strih match-cut

Filmová škola - ako rozprávať film bez diálogov len kamerou, hercami a hudbou

Filmová škola – odkiaľ je Tarantinov kufrík z Pulp Fiction?

Filmová škola - Začiatky subjektívnej kamery

Filmová škola – Prvé reálne použitie televízie vo filme?

Filmová škola dnes predstaví tzv. holandský uhol pokrivenej reality

Filmová škola – John Alton a maľovanie svetlom

Filmová škola – Americká noc - spôsob nakrúcania nočných scén

Filmová škola: high-key vs. low-key filmové svietenie

Filmová škola – hlavu vám zakrúti Vertigo efekt 

Filmová škola – obľúbený uhol z kufra: Trunk Shot

Filmová škola - boží uhol

Filmová škola – Nemecký expresionizmus, hra svetla a tmy

Filmová škola – Zlatá éra americkej gangsterky

Filmová škola o záchranách v poslednej sekunde – Deus ex machina