Filmová škola: hladký asociatívny strih match-cut

Dnes sa pozrieme na filmový strih. Poznáte to: niekto si to ani nevšimne a nerušene sleduje ďalej, iný sa zasa nechá strhnúť a prská nadšením. Jeden záber prechádza do druhého nápaditým, ľahkým prechodom. Akoby scéna pokračovala, ale už v inom časopriestore. Reč je o tzv. match-cut-e,  strihovej technike založenej na podobnosti dvoch záberov, ktoré patria k odlišným scénam. Analógia pritom môže spočívať v podobnej kompozícii, v smere pohybu objektov alebo dokonca v zvukovej podobnosti (keď zvuk či hudba prechádza z jedného záberu do druhého). Spájať sa takto môžu aj repliky, napr. pri obľúbenom čítaní listu viacerými postavami.

Medzi učebnicové príklady patrí legendárny záver kapitoly Úsvit ľudstva v kultovom vizionárskom počine Stanleyho Kubricka –  2001: Vesmírna odysea (1968). Letiaca kosť sa zrazu zmení na vesmírnu družicu. Nejde pritom len o podobnosť týchto objektov, ale aj o smer ich pohybu. Zároveň tu badať významovú zložku popisujúcu technologický posun od prvých nástrojov/zbraní až po vesmírne lety.

Vydarený match-cut sa podaril aj rok pred tým v režijne hravom Absolventovi (1967). Spomeňme si, ako Dustin Hoffman ide v jednej scéne skočiť z vody na nafukovačku v bazéne, ale doskakuje už do postele v následnej scéne. Niečo veľmi podobné sme pritom už videli u Alfreda Hitchcocka, keď sme sa jedným strihom dostali z akcie na Mount Rushmore do romantického ležadlového kupé (Na sever severozápadnou linkou, 1959).

Nápadité match-cuty nájdeme aj v Psychu (voda vo vani stáčajúca sa do odtoku, ktorá sa mení v mŕtve oko), vo výpravnom veľkofilme Lawrence z Arábie (sfúknutie zápalky prechádza v rozpálenú púštnu scenériu), v Pomáde (pánska choreografia na aute), v Rockym IV. (tréningový zostrih) v Titanicu (prechod z vraku lode k pôvodnému parníku) a viacerými strihovými vychytávkami srší aj Mesto bohov.

Samostatnou kategóriou sú zvukové match-cuty. Pekným príkladom je strih skrz zvuk vo Vtedy na západe (1968). Ide o záver scény, kedy Frank (Henry Fonda) vyvraždí rodinu farmára McBaina a zastrelí aj ryšavého chlapca, pričom zvuk jeho výstrelu sa zleje so zvukom brzdiaceho vlaku (privážajúceho McBainovu manželku Jill). „Zvukový most“ nápadito použili aj v Apokalypse (1980) v podobe zvukov helikoptéry a prestrihu na stropný ventilátor alebo v Matrixe (1999) vo forme zvuku budíka.

Pre všetkých, ktorých zaujímajú dejiny strihu a strihačské postupy, odporúčame aj dokument The Cutting Edge: The Magic of Movie Editing (r. Wendy Apple, 2004):

Ďalšie časti našej filmovej školy:

Filmová škola - ako rozprávať film bez diálogov len kamerou, hercami a hudbou

Filmová škola – odkiaľ je Tarantinov kufrík z Pulp Fiction?

Filmová škola - Začiatky subjektívnej kamery

Filmová škola – Prvé reálne použitie televízie vo filme?

Filmová škola dnes predstaví tzv. holandský uhol pokrivenej reality

Filmová škola – John Alton a maľovanie svetlom

Filmová škola – Americká noc - spôsob nakrúcania nočných scén

Filmová škola: high-key vs. low-key filmové svietenie