Filmová škola - Začiatky subjektívnej kamery

So subjektívnou kamerou, alebo ak chcete perspektívou prvej osoby (tzv. POV shot: Point-of-View shot) sa v kinematografii stretávame už od druhej polovice 20tych rokov 20.storočia. Záber optikou hlavnej postavy použili už v epickom historickom míľniku Napoléon (1927) a krátko na to napríklad aj v žánrových klasikách ako Dr. Jekyll and Mr. Hyde (1931) či Little Caeasar (1931).

Skutočný rozmach POV záberov však prišiel až v druhej polovici 40tych rokov. Pohľad z perspektívy prvej osoby patrí k špecifikám noirovej kamery. Tá okrem klaustrofobických podhľadov, „výškových“ nadhľadov či skosených kompozícii často pracuje aj so subjektívnym pohľadom, aby sa podčiarkla dôležitosť rozprávača. Väčšinou ide o príležitostný, chvíľkový postup, ktorý má imitovať optickú perspektívu danej postavy. Teraz sa pozrieme na to, keď tento postup rozhodne nie je príležitostný. Priekopnícku prácu s POV scénami priniesla v roku 1947 hneď dvojica filmov noir: Dáma v jazere (Lady in the Lake) a Temná pasáž (Dark Passage).

Adaptácia Raymonda Chandlera priniesla nevídaný experiment: Dámu v jazere totiž celú nakrútili skrz pohľad hlavnej postavy – súkromného detektíva Philipa Marlowea, ktorého divák vidí len príležitostne, a to napríklad pri jeho pohľade do zrkadla. Súčasnému divákovi môže táto kamera pripadať miestami ťarbavo a staticky, ale je potrebné si uvedomiť, že toto boli začiatky POV, ktoré sa už len zdokonaľovali.   

Už v prípade Temnej pasáže, uvedenej  len osem mesiacov po Dáme v jazere, sme svedkami oveľa dynamickejšej subjektívnej kamery a z interiérov ideme aj do terénu: takmer celých prvých 37 minút, kedy je hrdina na úteku pred políciou a podstupuje plastickú operáciu tváre, sledujeme dianie očami Humphreyho Bogarta (pričom jeho tvár zbadáme až po operácii). Táto technika pridáva na tajomnej až mysterióznej atmosfére, príznačnej pre filmy noir všeobecne.

Medzi vrcholy subjektívnej kamery patria z ostatných rokov kameramanské počiny v tituloch ako Enter the Void (2009), Hardcore Henry (2015) či Pandemic (2016).

Aký je váš obľúbený film s použitím POV zábermi?