Filmová škola – Prvé reálne použitie televízie vo filme?

Spomínate si na to, ako v klasike Billyho Wildera – Byt (1960), nachladený C. C. Baxter prepína televízne kanály a znechucujú ho nekončiace sa reklamy, až to napokon vzdá a televízor vypne? Teraz sa pozrieme o dobrých 10 rokov skôr na B-čkový  film noir – Dial 1119 (r. Gerald Mayer, 1950), ktorý priniesol invenčnú prácu s televízorom a televíziou. Ide o jedno z prvých integrovaní televízie do deja (komerčného a nie práve science-fiction) filmu.

 „Waw efekt“ znásobuje fakt, že sa nejedná len o samotný, výstredný televízny prijímač (so skrinkovým ovládačom), ale aj o použitie živého televízneho vysielania. (Vo filme však ide o trikovo vložený obraz do plochy, ktorá má evokovať televíziu). Celkovo, ak si uvedomíme, že v takom roku 1950 mala televízor len každá piata americká domácnosť, ide o výnimočný nápad. Mimochodom, len pre zaujímavosť, televízia v bývalom Československu začala vysielať 1. mája 1953.

Nachádzame sa v bare The Oasis. Ide o na tú dobu progresívny lokál, ktorý disponuje štýlovým blikajúcim neónom, klimatizáciou a tiež parádnym, neprehliadnuteľným televízorom s moderným „lookom“ v rohu baru. V dobách zatvorených podnikov (teda, ich interiérov) a kultúrnych stánkov musí tento bar z roku 1950 oceniť aj súčasný konzument.

Zo začiatku v televízore s barmanom (Williamom Conradom) a hŕstkou zákazníkov sledujeme koncert vážnej hudby, western, neskôr wrestling, reklamy a kde-tu policajné hlásenie. Jeden z prítomných hostí je mentálne chorý vrah na úteku. Situácia sa čoskoro zvrtne a po ďalšom policajnom hlásení v TV sa začína rukojemnícka dráma. Neskôr sme skrz televíznu obrazovku svedkami aj živého televízneho prenosu, ktorý v dôsledku policajného obliehania vstupuje do príbehu. Vrah dokonca v barovom televízore sleduje, ako za ním do podniku, kde sa celá dráma odohráva, prichádza psychiater.

Rukojemníckou zápletkou nemôže noirový thriller od synovca vtedajšieho šéfa MGM nepripomenúť neskoršie noiry odohrávajúce sa na jednom mieste: Suddenly! (1954) či The Desperate Hours  (1955). Mimochodom, o kameru sa postaral Paul Vogel, ktorý stál za aj experimentálnou Dámou v jazere (1947).

PS: Televízor (ako vynález budúcnosti) alebo motív prenosu obrazu sa v krátkometrážnych experimentálnych filmoch objavuje už oveľa skôr. Spomeňme napr. Georgesa Mélièsa a jeho Long Distance Wireless Photography (1908) či iný francúzsky, avantgardný titul Love and Science (1912); ďalej nemecký celovečerák The Tunnel (1915), odvážnu americkú grotesku The Mystery of the Leaping Fish (1916), taliansky sci-fi film The Mechanical Man (1921) či prvé sovietske sci-fi Aelita: Queen of Mars (1924).