|
LÁSKA |
LÁSKA |
Každý máme svoje problémy. Niekedy sa nám zdá, že vzťahy s rodinou a blízkymi sú natoľko pošramotené, že ich už nedokážeme napraviť. Keď však podobný príbeh vidíme na filmovom plátne, vlastné trápenia sa nám môžu javiť v inom svetle. Viackrát sa mi po takomto filme chcelo povedať: „Mám ťa rada, mami!“ Stalo sa mi to aj pri sledovaní nového slovenského filmu Láska v réžii Marka Škopa.
V centre príbehu stojí tridsiatnička Anna (Jana Kovalčiková), ktorá býva v jednom byte so svojou mamou (Ingrid Timková). Ich vzťah je, mierne povedané, komplikovaný. Napätie medzi nimi však nevzniklo len tak. Má svoje konkrétne príčiny ako aj dôsledky. Annin život doma je v ostrom kontraste s tým, ako pôsobí v nemocnici. Anna je lekárka, pre ktorú sú pacienti na prvom mieste. Vo vzťahoch s kolegami však manipuluje.
Dôležitým momentom sa pre mladú lekárku stáva stretnutie s Marianou (Rebeka Poláková), ktorá sa stará o ťažko chorého manžela Jána (Tomáš Karasz), ležiaceho na lôžku. Oproti svokrovcom Mariane naozaj ide o zdravie svojho manžela. Aj v tejto rodine sú rodinné väzby vierohodne odpozorované. Anna a Mariana vedú dlhé osobné rozhovory. Pri pohľade na vzťah Jána a Mariany si začína Anna uvedomovať, čo jej v živote chýba. Blízkosť a bezpodmienečná láska manželov sú pre ňu niečím nepoznaným. Postupne v nej otvárajú otázky, ktorým sa dovtedy vyhýbala. Zaužívané vzorce svojho správania začína prehodnocovať. Film sa v tomto bode dotýka mimoriadne náročnej témy – starostlivosti o umierajúceho človeka.
Vizuál filmu zodpovedá prostrediu, v ktorom sa postavy pohybujú. Je minimalistický a miestami sterilný. Herci zbytočne neprehrávajú a ich prejav je civilný. Kovalčiková v hlavnej úlohe svoj hlas prakticky nezvýši, skôr sucho oznamuje konkrétnu skutočnosť. Takúto striedmosť režisér udržal v celom filme. Keď sa dokumentarista pustí do hraného filmu, jeho skúsenosť s dokumentom býva vo výsledku často ihneď rozpoznateľná. Nie je to výhrada. Možno práve vďaka nej dokáže byť Marko Škop bližšie k svojim postavám a zachytiť ich tak, že pôsobia prirodzene a uveriteľne.
Slovenský dokumentarista Marko Škop debutoval na poli hraného filmu snímkou Eva Nová (2015) v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou, v ktorom sa sústreďuje na vzťah matky a syna. O štyri roky neskôr nakrútil drámu Nech je svetlo (2019), v ktorej sa popri vzťahoch rodičov a detí venuje tiež téme klérofašizmu. V oboch filmoch zveril dôležitú úlohu Milanovi Ondríkovi
Filmom Láska, ktorý v týchto dňoch vstupuje do slovenských kín, Marko Škop uzatvára pomyselnú trilógiu venovanú vzťahom rodičov a detí. Snímka mala svetovú premiéru na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti a slovenskú na piešťanskom Cinematiku. V menšej úlohe sa opäť objavuje Milan Ondrík. Hlavnú postavu Anny stvárňuje Jana Kovalčiková, ktorá za svoj výkon získala na piešťanskom festivale ocenenie Cinematik Talent Award. Festival týmto ocenením upozorňuje na výrazné herecké talenty súčasnej slovenskej a českej kinematografie.
Svoje rozhodnutie obsadiť Janu Kovalčikovú režisér vysvetľuje: „Jana ma presvedčila na castingovej skúške, kde predviedla výborný výkon. Zároveň patrí medzi ten typ ľudí, ktorí vyzerajú mladšie. Jej trochu detské črty tváre mi prišli zaujímavé pre iskru v kontraste s náročným vnútorným prežívaním tejto dramatickej postavy. V mojich očiach a ušiach to Jana zvládla skvelo. Nemala to vôbec jednoduché pri stvárňovaní senzuality utrpenia – od zraniteľnosti cez narcistickú pýchu po pocit bábky v niečích rukách, osamelosť alebo otupenosť v pocite byť „mŕtva za živa”, až po chladnokrvnosť.“
Jana Kovalčiková označuje Annu za svoju dosiaľ najnáročnejšiu postavu. Vníma ju ako ženu, ktorá hľadá svoje miesto vo svete a napriek všetkému chce byť dobrým človekom. „Je to postava túžiaca po láske,“ doplnila pre portál Aktuality.sk.
Najnovší film Marka Škopa sleduje, ako nás rodinné vzťahy formujú dávno po detstve. Vzorce správania, ktoré si z nich odnášame, prenášame do ďalších vzťahov. Zmeniť ich býva ťažké, no film naznačuje, že začať možno už tým, že ich v sebe rozpoznáme. Láska je komorná psychologická dráma, ktorej silu nesú najmä výkony predstaviteliek matky a dcéry. Marko Škop ich vedie s citom pre detail. Napätie medzi postavami podčiarkuje kamerou, svetlom i kostýmami. Aktuálna slovenská kinematografia ponúka mimoriadne diela a toto je ďalšie z nich. Lásku nájdete iba v kinách a to vo všetkých jej podobách.
Láska (SR/ČR, 2026, 101 min.)
Réžia: Marko Škop. Scenár: Zuzana Liová, Marko Škop. Hrajú: Jana Kovalčiková, Ingrid Timková, Rebeka Poláková, Tomáš Karasz, Milan Ondrík, Ivana Chýlková, Richard Autner, František Výrostko, Anna Warchalová, Attila Mokos