CUDZINEC

Z nostalgie za končiacim letom môže pôsobiť slnkom zaliate Alžírsko a horúčavou omráčený Meursault ako ideálna kino voľba. Po festivalových uvedeniach prichádza do širšej distribúcie filmársky neokázalá a verná adaptácia Alberta Camusa v režisérskom podaní francúzskej režisérskej stálice Françoisa Ozona (Été 85, L'amant double).

Východisko knižnej klasiky existencializmu je notoricky známe. Hlavná postava – mladík Meursault pracuje ako drobný úradník a je tichej, uzavretej povahy. Introvert, ktorého hocičo len tak nerozhodí. Počas pohrebu svojej matky, ktorá zomrela v starobinci, je ospalý a malátny, neschopný žiaľu. Už deň po pohrebe akoby hodil všetko za hlavu a nadväzuje kontakt s novými ľuďmi: s pôvabnou Marie a susedom pochybnej povesti – prudkým Raymondom.

Krátko na to jedného dňa nezmyselne – za absurdných okolností – zastrelí Araba, ktorý prišiel do konfliktu s jeho čerstvým kamarátom Raymondom. Akoby jediným dôvodom, prečo zavraždil inkriminovaného Araba, bolo svetlo, ktoré ho oslepilo, keď ostré slnko dopadlo na čepeľ mužovho noža...

Aj navzdory množstvu situácii, ktoré sú mladíkovi ľahostajné ("je mi to jedno...", "nepovažujem to za nič vážne"), nepáči sa mu nálepka zločinca. A to preto, lebo sa ako vrah necíti. Je „iba“ cudzincom v spoločnosti. Absurdnou iróniou je, že nie je súdený (len) za zločin, ktorý spáchal, ale i za to, že neplakal na pohrebe svojej matky a celkovo za svoju ľahostajnosť voči spoločenským pravidlám.

Meursault je konfrontovaný so smrťou hneď trikrát: prvý raz na pohrebe svojej matky, následne keď sa dopustí vraždy a napokon ak ide o jeho vlastnú popravu. Všetky stretnutia so smrťou charakterizujú pocity apatie, ľahostajnosti, rezignácie. Uniká mu prítomnosť, čo si plne uvedomuje až počas dní vo väzení ("Pre mňa si uchovávali zmysel jedine slová včera a zajtra.")

Už od prvých scén je zreteľné, že filmová verzia sa pevne drží predlohy: spomeňme úvodnú vetu ("Dnes zomrela mamička."), bielu kávu, opis truhly, kúpanie sa a kino s novou priateľkou Marie, uhundraného suseda Salamana s fľakatým, bezsrstým kokeršpanielom, návštevu u násilníckeho Raymonda a smaženie jaternice, facku od policajta, a tak ďalej pokračuje v scenári scéna za scénou s dôrazom na detail.

Akurát v závere sa rozširuje dialóg s kňazom, podčiarkujúc, že vrahom je Francúz žijúci v koloniálnom Alžírsku. Ozon je navyše ako scenárista zároveň férový, keď dáva priestor obeti. Na konci tak nenájdeme Meursaultom v predlohe želané davy divákov s výkrikmi nenávisti, ale pietu.

Titulný predstaviteľ Benjamin Voisin je herec delonovského strihu (mimochodom, namiesto Marcella Mastroianniho mal vo verzii z roku 1967 pôvodne hrať Alain Delon), miestami až ripleyovsky znepokojivý. Civilný, emocionálne nedostupný výkon umožňuje divákovi naladiť sa na tú správnu existenčnú náladu. Postavy krásnej Marie i temperamentného Raymonda sú tiež typovo presne obsadené. V úlohe starého suseda Salamana navyše spoznáme hereckého veterána a Caraxovho dvorného spolupracovníka Denisa Lavanta.

Čiernobiela expresívna kamera tvorí kľúčovú zložku formálnej stránky. Strieda veľké celky (horizontu krajiny) s detailmi (holenia, fajčenia, vystrihávania ústrižkov z novín) a vyprahnutej krajine mimoriadne sedí. Absencia pestrých farieb zároveň neodvádza pozornosť od (ne)konania postáv. V súčinnosti s kostýmami nás obrazová stránka naplno katapultuje do Alžírska 30tych rokov a pridáva snímke punc šarmantnosti.

Slávna filozoficko-absurdná novela (1942) Alberta Camusa o ľahostajnom stretnutí so smrťou sa po talianskej adaptácii od Luchina Viscontiho (1967) dočkala aj tej domácej. Ozonov Cudzinec je tichou, elegantne štylizovanou existenciálnou drámou. Jeho filmová podoba Camusovho nepretržitého monológu odsúdeného na smrť je mimoriadne verná a prináša nevtieravú aktualizáciu: pokus o presah v podobe kritiky imperiálneho systému a záverečné pokánie.

L'Étranger (Francúzsko, 2025, 120 min.)
Réžia: François Ozon. Scenár: François Ozon. Predloha: Albert Camus. Kamera: Manuel Dacosse. Hudba: Fatima Al Qadiri. Hrajú: Benjamin Voisin, Pierre Lottin, Swann Arlaud, Denis Lavant, Rebecca Marder, Jean-Benoît Ugeuxuys, Jean-Charles Clichet a ďalší.