STAR TREK: NEZNÁME SVETY 4

Moderný Star Trek to nemá jednoduché a skôr dopadá rozporuplne. Ak aj nie v očiach kritiky, tak je polarizujúci v očiach divákov. A to platilo ako pre Abramsovu filmovú sériu, tak aj pre Kurtzmanove seriály. Asi najvýraznejším z nich je Star Trek: Strange New Worlds, ktorý vlastne vznikol ako spin-off Discovery. A aj keď si právom získava najväčšiu pozornosť, jeho prijatie nie je jednoznačne kladné. Od začiatku mu akoby niečo chýbalo, no zdalo sa, že to aktuálna, štvrtá séria konečne napraví. Prvé epizódy ukázali, že by sme konečne mohli dostať tie neznáme nové svety a originálne príbehy, ktoré po 60 rokoch Star Treku nepôsobia derivatívne. Zvyšok série nám ukázal, že to tak úplne nebolo.

Pritom ten rozbeh bol vynikajúci. Prvá epizóda veľmi dobre pracovala s tradičným motívom cestovania časom a osudovosťou. Nechýbali ani s tým spojené dilemy. Prevarená, ale dobre a originálne spracovaná téma. Navyše, konečne v nejakom neznámom novom svete. Prvá epizóda tak prináša solídny štart, síce s kolísajúcou kvalitou CGI, ale zrazu ste mohli cítiť niečo, čo ste možno v tomto seriáli ešte necítili. Jednoducho dobrá epizóda pripomínajúca starý Star Trek, ale nie derivatívnym spôsobom.

No a potom prišla druhá, možno ešte odvážnejšia. Koniec koncov, nestáva sa často, aby Star Trek skúšal koketovať s hororovým žánrom. Inšpirácia dnes už možno neprávom zabudnutým Horizontom udalosti bola zjavná, ale epizóda aj tak fungovala. Fungovala dobre ako Star Trek, ako horor, celkovo ako dobré sci-fi, aj bez ohľadu na značku. Možno to bola aj doteraz najlepšia epizóda seriálu. Žiadne veľkolepé vesmírne bitky ani nič podobné, len pár postáv v stiesnených priestoroch s problémami v pätách. A to niekedy naozaj stačí.

Prišla tretia epizóda a opäť niečo úplne nové. Tentoraz zase variácia na The Hangover v star-trekovskom prostredí a s témou budovania priateľstva. Star Trek v druhom pláne vždy prináša aj nejakú správu či posolstvo, jednoducho niečo, čo presahuje sci-fi dobrodružstvo na povrchu. No a tu je to téma priateľstva, spolupráce a podobne. Ale nie je to dobrá epizóda. Pôsobí strašne silene, často nudne. Akoby vás nevedela ani na chvíľu chytiť. Nejako ju pretrpíte, veď ďalšia snáď bude lepšia.

Tak ste čakali týždeň a zrazu sledujete Casablancu, ale vo vesmíre a s Klingonmi. Zo všetkých planét vo všetkých kútoch vesmíru musí Number One vkročiť práve na tú, ktorá je celá ako Casablanca. Musím uznať, že Rebecca Romijn je v tejto epizóde dobrá. Je to koniec koncov celé vystavané na nej a je asi tým jediným, čo to celé drží, ale ten zvyšok jednoducho nie. Toto je až hanebne derivatívne, neoriginálne a miestami to pôsobí, akoby si scenáristi odškrtávali jednotlivé položky zo zoznamu: Casablanca, film noir, čiernobiely obraz, odboj proti okupantom, dvojníčka, tajná identita, klingonský zloduch a, samozrejme, samotná ikonická scéna s piesňou. Jednotlivé ingrediencie pritom nie sú zlé, len ich je priveľa a seriál vám prakticky nedovolí zabudnúť, odkiaľ ich zobral. A keď už sa v jednej epizóde musí vysvetľovať aj to, prečo je celý svet čiernobiely, začína to pôsobiť skôr ako prehliadka nápadov než ako prirodzene fungujúci príbeh.

Tak sa obzriete za tým, čo ste už videli, a máte jasno – štvrtá séria je postavená na gimmickoch. Desať epizód sa rovná desiatim rozdielnym krátkym filmom. Každý je iný témou, tónom aj spracovaním. Stráca sa kohéznosť, pretože namiesto toho, aby ste sledovali posádku Enterprise pri objavovaní nových svetov, sledujete každý týždeň nový experiment, do akého žánru a štýlu sa dá Star Trek ešte natlačiť. Raz je to horor, potom komédia, telenovela alebo film noir.

Samotná pestrosť pritom nikdy nebola problémom Star Treku, práve naopak. Problém nastáva vo chvíli, keď sa forma stane dôležitejšou než príbeh a vy si po skončení epizódy skôr pamätáte jej gimmick než to, čo vlastne chcela povedať. A keď máte navyše iba desať epizód za sezónu, každá hodina venovaná ďalšiemu veľkému experimentu je zároveň hodinou, ktorá chýba klasickému Star Treku, na ktorý si stále chcete spomenúť. Takže vás už ani neprekvapí, keď príde piata epizóda a je celá o Muppets.

Šiesta epizóda je zase výborná. Posádku Enterprise tlačí na hranice jej možností a to isté platí aj o samotnej lodi, ktorá sa dostáva do situácie, v ktorej už nestačia jednoduché riešenia. Spomeniete si na viaceré klasické epizódy Star Treku a vidíte, že tento motív stále funguje veľmi dobre, keď ho podporí dobré obsadenie a scenár, v ktorom naozaj o niečo ide. Siedma epizóda potom prináša telenovelu, ktorú sa seriál opäť snaží nejako logicky zakomponovať do deja. Lenže zase to nefunguje a zostáva z toho ďalší experiment, ktorý treba jednoducho pretrpieť, kým sa dostaneme k ďalšiemu príbehu.

Ôsma epizóda je ukážkou schopností Paula Wesleyho, a ak si vás doteraz nezískal ako James T. Kirk, tak teraz už musí. Dostáva príbeh, v ktorom Kirk nie je iba charizmatickým kapitánom do počtu, ale musí robiť ťažké rozhodnutia a postaviť sa otázkam, čo vlastne znamenajú velenie, poslušnosť a hodnoty, na ktorých Flotila stojí. Je to epizóda, ktorá sa nebojí klásť aj nepríjemné otázky a zároveň veľmi dobre pokračuje v odkaze klasického Star Treku Gena Roddenberryho. Po všetkých tých formálnych experimentoch štvrtej série je až osviežujúce sledovať epizódu, ktorá má čo povedať a nepotrebuje na to ďalší gimmick.

Deviata epizóda je zase fantasy rozprávka a sme tam, kde sme byť nechceli. Strange New Worlds sa vracia do sveta The Elysian Kingdom a opäť nás posiela do príbehu plného rozprávkových motívov namiesto toho, aby využil postavy a svet Enterprise na ďalší poriadny star-trekovský príbeh. Samotný námet pritom nemusí byť zlý. Problém je, že po všetkých predchádzajúcich žánrových výletoch už ďalšia kostýmová fantasy pôsobí skôr ako povinná zastávka na ceste k finále. A presne v tejto chvíli si uvedomíte, ako veľmi začína byť celá koncepcia sezóny únavná. Toto už nie je len jedna epizóda s Holodeckom v celej sérii plnej ďalších príbehov. Toto je vyčerpávajúca schéma skákania z konceptu do konceptu bez ladu a skladu.

Posledná epizóda je zase divočina, ale je to taká typická star-trekovská divočina, takže to funguje. Je to ako niečo napísané v 60. rokoch, kde sa opäť rieši nielen cestovanie časom, kvantové previazanie a iný sci-fi žargón, ale aj všelijaké divokejšie veci, ktoré možno až do konca ani neočakávate. Ale naozaj to do seba zapadne, pretože casting je dobrý a v konečnom dôsledku je to celé o postavách, takže to spolu ladí. A myslím, že aj CGI sa práve v poslednej epizóde pekne vyšvihne a dočkáte sa niektorých skvele vyzerajúcich scén.

A tak sa dostávame na koniec a výsledok je vlastne až podozrivo jednoduchý. Z desiatich epizód je päť naozaj dobrých a päť takých, pri ktorých si hovoríte, prečo sa vlastne pozeráte na Star Trek, a nie na ďalší televízny experiment s Enterprise nalepenou navrchu. Keď sa Strange New Worlds sústredí na posádku, jej postavy, dobrý sci-fi nápad a dilemy, funguje výborne a dokáže pripomenúť, prečo máme Star Trek radi. Keď sa však príliš snaží byť niečím iným, často zabúda, čím je sám. A keďže matematika je v tomto prípade našťastie jednoduchšia než niektoré kvantové záhady, päť dobrých epizód z desiatich nám dáva celkom jasný výsledok – 5 bodov z 10.