Filmová škola – hlavu vám zakrúti Vertigo efekt

Poznáte ho z Vertiga (1958), Čeľustí (1975) či z Poltergeistu (1982). Kamerový efekt dolly zoom, známy aj ako „Vertigo efekt“, vzniká, keď objektív „zoomuje“ (približuje) a kamera sa súčasne fyzicky pohybuje smerom dozadu (od objektu), pričom veľkosť objektu sa v danom orámovaní nemení; mení sa iba pozadie, ako sa obraz pozdĺžne naťahuje. V skratke: kamera cúva a zároveň pritom zoomuje. Samozrejme, funguje to aj opačne.

Prvý raz túto invenčnú techniku použil pomocný kameraman legendárneho Vertiga a špecialista na vizuálne efekty – Irmin Roberts, aby zvýraznil Scottieho panický strach z výšok a jeho závrat, ktorý pociťuje, keď sa z výšky pozrie „tam dole“. Alfred Hitchcock tento efekt následne použil aj v Psychu (1960) v scéne, keď detektív pomaly kráča hore po schodoch a následne z nich padá. Neskôr sme u Hitcha boli svedkami dolly zoomu aj v Marnie (1964). Mimochodom, tento pocit strachu chcel divákovi navodiť už dobrých 18 rokov pred Vertigom , a to v Rebeke (1940), ale vtedy sa im to technicky nepodarilo. Kľúčové je tu zladiť rýchlosť pohybu kamery s rýchlosťou zoomu.

Okrem už uvedených, spomeňme ďalšie príklady „Vertigo efektu“: Čínsku ruletu (1976) Rainera Wernera Fassbindera, Zúriaceho býka (1980), Raimiho western Rýchlejší než smrť (1995), ktorý „vertigo“ nápadito skombinoval s holandským uhlom,  Apollo 13 (1995) Rona Howarda či Pána prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (2001). Veľmi zaujímavo je dolly zoom použitý aj v Goodfellas (1990), kde vytvára nepríjemné napätie, keď má Henry Hill v „dineri“ rozhodujúci rozhovor s Jimmym.

Ktorý je váš obľúbený Vertigo-efekt?