NEPELA

Aj tento rok praje životopisným kúskom s jednoslovným názvom priezviska hlavnej postavy: Černák, Duchoň, Nepela. Trio mužov, ktorí majú odlišné životné osudy a teraz filmové spracovania. No zatiaľ čo pri Černákovi a Duchoňovi išlo o projekty už ostrieľaných režisérov (Jakub Kroner, Peter Bebjak), Nepelu doručil ako svoj celovečerný debut Gregor Valentovič.

Tento chlapík vás rýchlo presvedčí, že má réžiu pevne v rukách. Podobne ako iné nedávne životopisné drámy sa sústredí iba na konkrétny časový úsek zo života protagonistu (nedávno sme si pozreli štyri úvodné roky kariéry Boba Dylana, u Springsteen to bol len jeden). Nedostanete tým pádom celú životnú ságu veľkého mena, ale o to viac môže vyniknúť špecifické obdobie v jeho živote.

Finálne vety pred titulkami konštatujú, že Nepela si splnil životný sen a pre Československo sa stal neviditeľným, čo je pravda. Okrem názvu zimného štadiónu nevedia o ňom mnohí vôbec nič – a to je súčasne výborný predpoklad pre sledovanie filmu. Ak neviete, ktoré olympiády či majstrovstvá sveta vyhral, môžete sa ľahko sústrediť i napínať v esenciálnych fázach. Malý tip – film sa odohráva v rokoch 1972-73, Nepela sa už vrátil zo zimnej olympiády v Sappore, jeho veľkou túžbou je ísť do zahraničia a vystupovať v rámci šou Holiday on Ice.

To sa ľahko povie, je to krásna ambícia jednotlivca. No úplne sa nestotožňuje s predstavou režimu vtedajšieho Československa, ktorý si síce ctí svojho národného hrdinu a občas mu venuje isté benefity, no na druhej strane ho akoby drží v zlatej klietke – cestovať môže maximálne na tréningový kemp do Talianska (až sa budete čudovať, bolo to vtedy možné?) a má od neho isté očakávania. Tými sú domáce majstrovstvá sveta v roku 1973, reprezentácia krajiny a hodnôt i očakávaný súboj so svetovými esami.

Na Ondreja sa toho zrazu valí strašne veľa. Potlačené ciele, strata kamarátky, nutnosť ostať v krajine, hľadanie vlastnej identity. Výsledkom je občasná rebélia, potulky po dobovej Bratislave či Prahe. Je to v jadre intímny pohľad, kde okrem finále na majstrovstvách sveta nenájdeme obrovské scény. Naopak, dočkáme sa ranných tréningov, fungovania s kamarátmi, doberanie či bežný život chalana, čo sa mení.

V tomto smere náramne pomáha obsadenie Josefa Trojana, ktorý sa zhostil Nepelu výborne. Stačí pár scén a okamžite mu jeho postavu veríte, prelúskal dokonca kurz slovenčiny i korčuľovanie. Na plátne je väčšinu času, ale zdatne mu sekundujú aj viaceré neopozerané tváre ako Tereza Smetanová alebo Antonie Formanková. Medzi nimi je zaujímavá chémia na úrovni kamarátov, ale aj ťažké chvíle, keď je Ondrej obklopený mnohými ľuďmi, ale pritom je stále stratený. Niektoré scény dokážu fakt prekvapiť a sú výborne natočené ako napríklad výlet do Prahy s milými i náročnými fázami.

Samostatnou kapitolou je postava Hildy Múdrej v podaní Zuzany Mauréry. Tá môže rozdeliť divákov na dve časti: podáva výborný herecký výkon s ťažkým prízvukom, no u niekoho môže padať až do línie karikatúry. Ale je to presne ten kaliber výkonu, ktorý bude môcť zbierať herecké nominácie, Mauréry je fakt taká dobrá. Hoci osobne by som paralelne odovzdal nomináciu aj Tereze Smetanovej.

Nepela je výborne natočený, pomáha aj kamera Adama Suzina (ktorý bude asi súperiť sám so sebou, lebo tento rok natočil aj Otca) či hudba dua Antoniho a Marie Komasa-Lazarkiewiczových (naposledy sme ich počuli u Franza). Občas dobová pesnička perfektne vložená do diania, žiadne nútené spievanky na lacný efekt. A čo sa týka efektu, náramne sa mi páči finálny, ktorý využije rozpoltenosť postavy do filmársky pekného riešenia. Finále ukáže gradáciu filmu do istého bodu – do posledných minút nemusíte tušiť rozhodnutie hrdinu pod tlakom všakovakých okolností...

Ak divák príde do sály s túžbou spoznať ako Nepela pilne makal, získal olympijské zlato či iné triumfy na majstrovstvách v krasokorčuľovaní, bude asi prekvapený. Chýbajú tu silné „oscarové momenty“, keď sa herec hádže o zem a predvedie parádny 10-minútový monológ či výmenu názorov – namiesto nich núka menšie scény, osamelosť, odcudzenosť. Kladie zaujímavé otázky: napríklad netrávil Ondrej u tety Hildy viac času ako s vlastnými rodičmi (ďalšia perfektná scéna – tá vianočná).

Nepela prináša spokojnosť – je to asi iný film ako čakáte, ale je veľmi dobrý obsadením i spracovaním. Gregor Valentovič sa ukázal ako nádejný režisér a už teraz som zvedavý na jeho ďalší počin.

PS – Prvý film o Nepelovi rozhodne vyšiel – druhý to bude mať ešte ťažšie, keď sme už objavili jeho svet, dilemy i skvelého herca v hlavnej úlohe.

Nepela (SR/ČR/Poľsko, 2025, 115 min.)
Réžia: Gregor Valentovič. Scenár: Gregor Valentovič. Hrajú: Josef Trojan, Zuzana Mauréry, Antonie Martinec Formanová, Tereza Smetanová, Adrian Jastraban, Milan Mikulčík, Billy Dunmore, Martin Toman, Sára Polyaková, František Beleš, Lucia Jašková, Michal Soltész, Michal Kiník, Vilém Hlavsa, Alexandra Hagarová, Matej Landl, Adam Hagara a ďalší…