ŽRALOČIA SMRŠŤ

S nórskym tvorcom Tommym Wirkholom mám zvláštny vzťah. Stále ma dokáže nadchnúť námetom, no finálna realizácia mi málokedy príde po chuti. A je jedno, či sa venuje nacistickým zombíkom, hororovým Jankovi a Marienke, akčnému Santa Clausovi alebo zblúdilým spermiám. Všetky tie úžasne uletené nápady ostávajú v jeho podaní nevyužité a napriek pár super momentom aj zabudnuteľné. A tentoraz sa pustil na pôdu môjho obľúbeného guilty pleasure žánru žraločích hororov.

Na malé americké mestečko sa rúti hurikán. Lepšie povedané HURIKÁN. Ten pretrhne priehradu a celé mesto sa ocitne pod vodou. Okrem prírodného živla sa do ulíc dostanú aj žraloky. A tie pripravia hlavným hrdinom nejedno krvavé prekvapenie.

Žraločia smršť má chytľavý námet a mohla byť skvelou brakovou zábavou za solídne peniaze. Originalitu východiskovej situácie síce nahrádza vykrádačka solídnej Koristi od Alajandra Aju, no pri podobných volovinách sa dá nepôvodnosť námetu spoľahlivo ignorovať. Pokiaľ bavia. A tu je trochu problém.

Po efektnom úvode s rozbesneným hurikánom sa rozbehne hlavná časť filmu a tá veľa nadšenia nevyvolá. Nástup žralokov na scénu je síce celkom svižný, no chýbajú mu kľúčové prvky. A tými sú prekvapenie a pri podobnom druhu filmov aj správna nadsázka. Nevolám po nepríčetnej šialenosti Sharknada, ale spočiatku som mal pocit, že Wirkholme točí podľa tohto pulpového námetu seriózny film.

Čo by až tak nevadilo. Spomenutá Korisť takisto nebola sebaparódiou, no bola omnoho štýlovejšia, kreatívnejšia, napínavejšia a o jej postavy sa dalo báť. Tu sa síce vymenili aligátory za žralokov, no ďalšia pridaná hodnota chýba. A na papieri to pritom vôbec nemuselo vyzerať márne.

Do centra diania dáva tehotnú ženu zaseknutú v aute, tínedžerku s agorafóbiou, deti adoptované „white trash“ pestúnmi a ichtyológa obklopeného senzáciechtivými novinármi. Proste dosť možností na napínavé, zábavné, absurdné alebo strašidelné scény. Takisto dvojité ohrozenie zo strany prírodného živla a hladných beštií v sebe skrýva určitý potenciál.

Postavy sa našťastie správajú patrične hlúpo, aby sa dostávali do divácky vďačných situácií, no svoje možnosti napĺňajú v lepšom prípade len na pol plynu.

Charaktery a východiskové situácie sú teda vymyslené relatívne šťavnato, ale celý čas sa neviete zbaviť pocitu, že sa išiel točiť prvý draft nehotového scenára. Potenciál ostal opäť nevyužitý a očakávaná hravosť sa dostane na scénu akurát v prestrelenom finále. Tam však všetky tie blbinky pôsobia (po pomerne serióznom tóne) až nepatrične. Na druhej strane som bol celkom rád, že sa Wirkholme prebral z kómy a spomenul si, že má točiť zábavu.

Scéna s dynamitom, pôrod počas záverečného zúčtovania aj záverečná deus ex machina majú správny brakový šmrnc. Všetko však skončí vinou zlej gradácie rovnako neuspokojivo ako zvyšok filmu. A záverečný cliffhanger potom namiesto labužníckeho úškrnu vyvolá maximálne zúfalý facepalm.

Z neznámeho hereckého ansámblu vytŕča akurát Djimon Hounsou (Amistad, Gladiátor), ktorý si opäť raz zarába na nájom. Remeselné aspekty nie sú ničím výnimočné, no dajú sa bez problémov akceptovať. Aj pri nich sa však vtiera pocit, že sa nikto príliš nesnažil a odovzdával nápady na prvú dobrú. Hlavným pozitívom sa tak stáva veľmi striedma stopáž.

Možno to vyzerá, že mám od podobného projektu vysoké očakávania, no neraz sa ukázalo, že z podobne uleteného nápadu so žralokmi sa dá upiecť veľmi slušná zábava. Spomeňme si na Harlinov Útok z hlbín (Deep Blue Sea, 1999), Serrov Smrtiaci príliv a vlastne aj nedávne Žraloky v Paríži (Under Paris, 2024) uhrali v tejto lige slušný výsledok. Čeľuste sú samozrejme úplne iný šport a nebolo by úplne fér, keby boli spomenuté s touto spoločnosťou v jednej vete.

Žraločia smršť je ďalšou VOD rutinou, pri ktorej je dobre, že sa vyhla kinám. Aj keď logo Sony na začiatku prezrádza, že bola takto pravdepodobne plánovaná. Pokiaľ nemala ambíciu byť naozaj skvelým a strhujúcim zážitkom, svoj účel spĺňa. Dá sa pri nej dobre žehliť, variť alebo ťukať do mobilu. Občasné pozretie na obrazovku môže netflixovskej cieľovke priniesť pár minút zábavy. Na plnohodnotné sledovanie však máme v tomto žánri omnoho lepšie kúsky.

Thrash (Austrália / USA, 2026, 86 min.)
Réžia: Tommy Wirkola. Scenár: Tommy Wirkola. Hrajú: Phoebe Dynevor, Whitney Peak, Djimon Hounsou, Alyla Browne, Stacy Clausen, Dante Ubaldi ...