PĚT ŠVESTEK

Pět švestek je nová dramédia Jana Svěráka o pätici seniorov, ktorí idú asi na poslednú morskú plavbu života. Projekt sa chystal v utajení a len pred niekoľkými mesiacmi sa odhalil názov, termín premiéry a teraz vyplával na povrch aj tím tvorcov. No je to film bez stopy Zdeňka Svěráka a sčasti to aj cítiť.

Věra prišla kedysi o manžela, už opatruje iba jeho urnu. Akurát ide z pohrebu, kde kamarát pochoval družku a objaví sa tam aj ďalší kumpán s nápadom, či by nechcela ísť za ním na loď alebo si dopriali plavbu ako za starých čias. Věra spočiatku odmieta, hoci tam vnútri sa jej cnie za časmi, kedy partia pravidelne chodila na more a hltala život plnými dúškami (analógové fotky neklamú). Keď sa dozvie istú diagnózu, výsledok ju nakopne natoľko, že starú partiu lepí dokopy a plán brázdiť opäť vlny fakt naberá reálne kontúry. Dlho to vyzerá, že angažuje iba starých chlapov, ale napokon vytvorí tím 3+2, kde vekový priemer atakuje cca 80, ale ich entuziazmus neraz skôr čerstvých 20...

Čo môže partiu dobehnúť na lodi? Nástrah nie je málo – od nedôverčivého pohľadu prenajímateľa Kostasa, či to starší kapitán z partie zvládne cez možné búrky až po hriechy z minulosti (za dekády sa nazbierali a na povrch sa vrátia možno aj iné city). Najväčšou výzvou však budú vlastné deti, lebo časť posádky sa tu vybrala na tajňáka – napríklad klamú, že sú v kúpeľoch.

Pět švestek je zaujímavý počin. Vopred vás schladím, že neprišla ďalšia kultovka Jana Svěráka, ktorú budem opakovane sledovať ako staršie kúsky, naposledy Vratné láhve, Traja bratia či Po strništi bos. Po scenáristickej stránke ide totiž o pomerne nevyrovnaný film – nevadí, že mieša v sebe žánre, mix drámy a komédie je jeden z najlepších najmä v nezávislej US i lokálnej kinematografii. Problematické sú témy a level citlivosti, ktorý prechováva ku svojim postavám. Sčasti to vyplýva z charakterov jednotlivých postáv a udalostí, zišla sa tu pestrá vzorka, no s rôznymi ambíciami. Niekto si to ide fakt len užiť, ale Věra má skôr fatalistický názor ako by sa dala ukončiť táto plavba.

Je pochopiteľné, že seniori budú premýšľať nad zmyslom života, plavba ich privádza ku spomienkam i novým myšlienkam. V úvodnej štvrtine má priestor Věra a sčasti Jindru, na ostatných si zvykáme priamo na palube, či ide o Rudu, Emana i Luciu. Práve s ňou mám azda najväčší problém, lebo prvú polovicu zo seba súka úmyselne infantilné vtipy miešané s Alzheimerom, no vo finále nemá problém prepnúť do úplne iného módu, vyjadrovania a fázy. Znamená to, že si na toľko vecí spomenula alebo ju výlet lieči? Ťažko povedať. Oveľa horšie vypáli scéna, kedy príde až čierny humor, keď si všetci robia srandu, že je súčasne unesená, nafetovaná a znásilnená (paradoxne gayom, ktorý stále oplakáva odchod mladého milenca – takže je skutočne homosexuál či podľa potreby). Na tomto vtipe sa v kine smejú tri generácie návštevníkov, no sám som šokovaný, že ho vidím vo filme Jana Svěráka.

Jeho scenár má problém s opakovanými gagmi. Piercing na penise našťastie nevidíme (ale spomína sa nonstop) a servírovanie drog je občas rozpačité. Je fajn vidieť ako si postupne doprajú seniori rôzne pilule či látky a raz je dokonca scéna využitá do alegorických výjavov, kde sa ukáže pekná filmarčina. Téma plavby sa postupne vyčerpá, ale je daná aj minimalizmom – okrem pár plavieb či návštevy pár zátok sa veľa nedeje, preto sa dookola hýbeme medzi postavami a objavujeme ich krivdy či minulosť.

Na druhej strane dokáže Jan Svěrák neuveriteľne brnknúť na citovú strunu a skôr fázu drámy. Život Věry je natočený skutočne clivo, jej dcéra v Belgicku či sólo život je skutočne smutný, ešte pritvrdený prichádzajúcou operáciou. Neľahké to majú aj ďalší dvaja členovia, ktorých čosi spája (i rozdeľuje), ich vzťah sa dostatočne odkrýva i rozvíja. Z osudov seniorov vám možno bude ťažko – starobu síce chcú preraziť fajn zážitkami či jedlom, no téma bezvýznamnosti v spoločnosti je podaná fajn. Ešte sa tu tlačí aj téma eutanázie – tak nenápadne, ľahko, hladko, no nedá sa prehliadnuť. Ďalším plusom sú aj dialógy, kde Jan Svěrák výborne uchopil situácie, že má päť hercov na lodi, čo sa bavia neraz aj o triviálnych témach a nie je to nuda.

Lepšie rezonuje aj iná dilema: postavy v strednom veku dumajú, ako sa z oboch strán valia povinnosti – starať sa o starých rodičov s Alzheimerom či inou diagnózou, na druhej strane riešiť tínednžerov. Do dua Petra Špalková – Petr Lněnička sa možno budete vedieť vcítiť ľahšie ako čakáte. Celkovo ťahá to herecké obsadenie duo Lenka Termerová – Oldřich Kaiser. Sú fakt výborní a ich postavy uchopené veľmi dobre. Petr Kostka a Jan Vlasák musia zo seba súkať vtipy a Dana Syslova je často obeť nie príliš podarených vtipov či rozpačitých scén.

Vo finálnom zúčtovaní je však škoda, že Pět švestek má síce super námet, ale nie excelentný scenár. Lebo ten by mu dodal viac – asi by sa pýtalo ísť častejšie do hlbších tém. Takto sa film tvári ako fajn letná komédia, kde sa ľudia smejú na dosť prízemných veciach a niektoré vážne momenty vyšumia alebo ani neprídu. Obávam sa, že po Betlehemskom svetle ide o druhý film, čo komerčne nezaboduje a bude otázne sledovať ďalšiu tvorbu Jana Svěráka. Možno by bolo fajn vymaniť sa zo seniorského kruhu filmov a skúsiť čosi razantne odlišné.

Pět švestek (ČR, 2026, 100 min.)
Réžia a scenár: Jan Svěrák. Kamera a strih: František Svěrák. Hrajú: Lenka Termerová, Oldřich Kaiser, Petr Kostka, Jan Vlasák, Dana Syslová, Petra Špalková, Petr Lněnička, Marek Adamczyk, Judit Pecháček, Radkin Honzák ...