MUCHY

Odmeraná a zatrpknutá päťdesiatnička Olga (Teresa Sánchez) žije v precízne upratanom byte uprostred Mexico City a okrem hlučných susedov (a otravných múch) má všetko pevne pod kontrolou. Teda až do chvíle, keď je okolnosťami prinútená prenajať svoju voľnú izbu. Nový spolubývajúci ale neprichádza sám – na „tajnáša“ so sebou prináša aj svojho živelného deväťročného syna Cristiana (Bastian Escobar). V nemocnici naproti je totiž hospitalizovaná ich manželka a matka, ku ktorej chcú byť čo najbližšie. Na prítomnosť malého votrelca pohoršená Olga najprv reaguje odmietavo, no postupne si k chlapcovi nachádza cestu...

Príbeh najskôr sleduje líniu vandrujúceho otca so synom, neskôr chlapca a jeho novej „opatrovateľky“ a napokon cestu neodbytného a vynaliezavého Cristiana k jeho chorej matke na lôžku. Scenár našťastie nemá potrebu byť doslovný a skrz detskú optiku zamestnáva diváka relevantnými úvahami (Kam sa vytratil jeho otec? Čo bude s mamou? Čo sa v minulosti udialo Olge?). Každá epizódna postavička (zamestnanci nemocnice, pouliční predavači) tu má svoje miesto, pobaví a posunie nášho detského hrdinu o čosi ďalej.

Príbehov nepravdepodobných priateľstiev so známou schémou (nie sme si sympatickí – neznášame sa – postupne sa oťukávame – robíme kompromisy – snažíme sa byť lepším ľuďmi a pomáhať si – napokon sa máme radi – sme priateľmi na celý život) je plná kinematografia. Analogicky po väčšine týchto dramaturgických schodov kráčajú aj na pohľad nedostupná Olga a večne hravý šibal Cristian, akurát s tým rozdielom, že si navzájom nedávajú žiadnu falošnú nádej.

Meno mexického režiséra Fernanda Eimbckeho nie je pre artového diváka neznáme. Pripomeňme, že jeho celovečerná hraná prvotina Kačacia sezóna (Temporada de patos, 2004) získala až jedenásť národných filmových cien Ariel. Nenápadná minimalistická komédia o jednej fádnej nedeli so štyrmi postavami na priestore jedného bytu sa stala miláčikom návštevníkov filmových klubov, kam zamierila po uvedení na festivaloch v Cannes, Toronte či v Karlovych Varoch.

Kačacia sezóna mala PlayStation, Muchy majú pouličnú arkádovú retro mašinku so známym zvukom a nezničiteľnými tlačidlami. Cristian je hrdým hráčom hry „Cosmic Defenders Pro“ a jeho nevinná pýcha ešte narastie, keď trhne historicky tretí najlepší výsledok na konkrétnom hracom automate. Čoskoro nečakane zistí, čo ho môže s prísnou Olgou spojiť.

Názov hry navyše korešponduje s rodinnou situáciou postáv. Ako hovorí otec synovi, jeho mama má v sebe silných obrancov, ktorí bojujú proti votrelcom – zlým bunkám v tele. Katarzným vyvrcholením je, keď nešťastný a frustrovaný Cristian počas záverečnej hry splýva s hracou mašinou. Bojuje viac než len o hracie skóre.

Čiernobiela kamera má tendenciu snímať tváre protagonistov v detaile, pričom sa zameriava na detského hrdinu a dospelé postavy schválne marginalizuje a vytláča ich z obrazového poľa. Priestor v objektíve často patrí iba očiam, prstu na tlačidle, prejavu lásky a starostlivosti, alebo titulným muchám. Scény s nimi rámcujú celý príbeh. Práca kamery je podporená rytmickým strihom, ktorý vie, kedy situáciu pre diváka oživiť a dať do pohybu.

Ďalšou fungujúcou zložkou je uveriteľnosť periférie veľkomesta a atmosféra leta s jeho neoddeliteľnou zložkou – nudou, ktorá sa dá zahnať rôzne: od zabíjania múch a riešenia sudoku, cez hádzanie loptičky o stenu a hranie arkádových hier, až po tanec či zabíjanie múch.

Muchy sú nenápadnou mexickou artovkou určenou klubovému a festivalovému divákovi. Ponúkajú „feel good“ scény, kde je smútok skutočný, nádej nie je falošná a humor ošúchaný. Titulný hmyz funguje ako symbol leta, nudy, otrávenosti či nevítaného hosťa, ktorý nás však môže aktivizovať a priviať nový, osviežujúci vánok do života. Festivalovka Fernanda Eimbckeho má tak ambíciu spraviť vám nielen príjemný horúci deň, ale aj záver leta.

Moscas / Flies (Mexiko / Španielsko, 2026, 99 min.)
Réžia: Fernando Eimbcke. Scenár: Fernando Eimbcke. Kamera: María Secco. Hrajú: Teresa Sánchez, Bastian Escobar, Hugo Ramírez, Enrique Arreoluys a ďalší.