PO VEČIERKE

Kráťa maká v korporáte. Jeho úlohou ako HR manažéra je vyhadzovať ľudí, aby sa plnili firemné ciele. V takomto nastavení sa však dlho vydržať nedá, vyhorenie je na dosah, a tak dlho neváha, keď ho chorý otec Miloš prosí, aby sa počas leta ujal síce chátrajúceho, no stále obľúbeného letného tábora. Kráťa naň má množstvo spomienok, a tak si povie, že taký sabbatical padne vhod. Netuší však, že nie každý čaká jeho príchod s veľkými ováciami – časť posádky síce áno, no zvyšok kolektívu na čele s Cyrilom má o vedení celkom iné predstavy. Kráťa štartuje nový turnus, no ešte netuší, že do tábora nastúpi aj syn jeho niekdajšej táborovej lásky Anežky a že ona sama pracuje na hygiene, čo môže tomuto miestu spôsobiť ešte nejeden problém.

Komédia z prostredia letného tábora bola pre režiséra Dana Pánka šancou zužitkovať vlastné skúsenosti návštevníka, praktikanta i vedúceho. Vybral si dokonca aj rezort Hryzely, ktorý dôverne pozná. Na atmosfére i spracovaní to cítiť – len čo zamávame škaredému korporátu a prevezmeme kľúče od tábora, nastúpi podmanivá atmosféra areálu s centrálnou budovou, zlepenými chatkami aj táborákom. Pôsobí to takmer ako duševná obnova a vy tušíte, že to bude fungovať, dupľom na veľkom plátne.

Začínajú sa prázdniny a partia dospelákov chystá nový turnus. Od začiatku sa rysuje rivalita o to, kto sa stane hlavným vedúcim, a nečakane bohatý casting (Hana Vagnerová, Václav Neužil či Petra Nesvačilová) dáva dobré prísľuby. Partiu rozšíri niekoľko nových tvárí i exotov – variť bude napríklad Jaroslav Plesl –, takže ste zvedaví, ako sa tábor s viac ako stovkou detí rozbehne. Kým sledujeme život v tábore, rozdeľovanie na oddiely, rozcvičky, menšie hry, náročné porady či rôzne každodenné situácie, všetko funguje celkom prirodzene. Drobné anekdoty, príchody postáv i množstvo drobných situácií vytvárajú príjemnú atmosféru.

Jednu zo silnejších línií prináša postava bývalej lásky Anežky, ktorá sa Kráťovi odcudzila a situácia medzi nimi už nemôže byť horšia. Teraz pracuje ako hygienička, rieši správu o kvalite tábora, na turnus nastúpil jej vlastný syn, približne pätnásťročný rebel, a navyše chodí s Kráťovým úhlavným sokom Karlom. Anežku treba vrátiť do hry, oživiť staré city a možno ukázať aj jej skúsenosti z mládežníckych čias.

Tie pripomenie séria vydarených flashbackov, ktoré ukazujú nielen začiatok Kráťovho vzťahu k táboru, ale aj k Anežke. Sú dobre natočené a funkčné, pomáhajú nájsť si cestu k postavám a odhaľujú čriepky ich minulosti. Karel verzus Kráťa predstavuje príležitosť na konflikt aj v súčasnosti. Je azda škoda, že Standa Majer a jeho postava nedostali viac priestoru než obyčajnú schematickú úlohu.

Časom sa ukáže, že v tábore sú zrejme zradcovia, pretože ani hygiena sem zrejme neprišla náhodou. Stopy vedú k viacerým postavám, podozrivých je hneď niekoľko a celá línia „kto škodí táboru“ sa naťahuje až do samotného záveru, kde prídu isté odhalenia. Nejde o zásadné rozuzlenie, no pomáha ostatným dejovým líniám.

V tomto smere pôsobia nečakane dramaticky aj väčšie detské hry – nočné pochody, divadelné scénky či rekonštrukcia bitky zo Statočného srdca. Akoby sa tvorcovia chceli hrať, na pľaci vzniklo niekoľko dobrých nápadov, ktoré sa napokon dostali aj do finálnej podoby filmu.

Z toho vyplýva, že film nemá jeden výrazný nosný dej, ale skôr množstvo menších línií, epizód a hier. Je viac epizodický než celistvý, nájde si priestor pre romantiku, no techtle-mechtle medzi vedúcimi sa riešia azda v menšej miere, než by ste čakali. Na konci sa všetko rozlúskne, príde nejedna náhoda a finále zaklincuje správna záverečná diskotéka, na ktorej hrá Ego so skladbou Žijeme len raz. O autenticitu nie je núdza.

Áno, dokážete si predstaviť, že takto letné tábory fungujú, prebiehajú a majú svoje životné cykly, keď sa z detí postupne stanú pomocníci, neskôr vedúci a s táborom žijú aj celé desaťročia. Po večierke na vás film prenáša tú staromilskú atmosféru desiatich oddielov, spievania pri táboráku a drobných lotrovín. Miešajú sa tu očakávané línie odpudivého korporátu a kapitalizmu s prostým prostredím prírody. Stretáva sa staré s novým, mamon a developerské ambície so spomienkovým optimizmom a nostalgiou za dobrými časmi.

V zásade to však funguje. Kontrasty nie sú samoúčelné, casting je výrazne nadpriemerný, na plné pecky sa síce asi rehotať nebudete, no možno si pripomeniete vlastné zážitky z letných táborov. Zároveň film nie je tupý, neznižuje sa k primitívnemu humoru ani hlúpym dialógom, čo je tiež jeho malé plus.

Po večerce (ČR, 2026, 106 min.)
Réžia: Dan Pánek. Scenár: Dan Pánek. Hrajú: Vladimír Polívka, Eva Podzimková, Václav Neužil, Ondřej Pavelka, Dana Batulková, Maxmilián Dolanský, Stanislav Majer, Hana Vagnerová, Petra Nesvačilová, Jaroslav Plesl, Tomáš Havlínek, Štěpánka Ligas, Adam Langer, Halka Třešňáková ...