OVEČKA SHAUN VO FILME: PRÍŠERA Z MOSSY BOTTOM

Ovečka Shaun je populárny fenomén aj v našich končinách a štúdio Aardman neprestáva tvoriť. Ich snaha je navyše raz za niekoľko rokov korunovaná aj celovečerným filmom. Po vzore Farmageddonu si aj tentoraz berú tvorcovia do parády vybranú tematiku a snažia sa ju spracovať naplno. V tomto smere pripomína ich prístup sčasti Labkovú patrolu – na rozdiel od nej však Aardmanom nechýba invencia ani schopnosť úspešne osloviť viacero generácií.

Štart je pritom ľahučký: farmár by strašne rád vyrazil na halloweensku párty a zapôsobil na veterinárku. Má dva lístky, ale so svojím účesom už iba spomína na zlaté časy mladosti. Paralelne Ovečka Shaun a jej kamoši pestujú za nenápadnou fotostenou obrovské tekvice, aby si mohli usporiadať vlastný halloweensky večierok. Zhodou okolností sa plány oboch skupín pretnú – a keď farmár rozmláti všetky tekvice, Ovečka Shaun sa zavrie do veže, aby vytvorila magický elixír na ich rýchly rast. No ešte netuší, že si z neho potom uleje na hlavu aj farmár, ktorý sa začne meniť na niečo nevídané... A celú šlamastiku bude treba zvrátiť.

Tretí celovečerný film Ovečky Shaun už neprináša toľko prekvapení ako dva predchádzajúce. Diváci už vedia, že Aardman dokáže udržať pozornosť dospelých i detí počas celých 80 minút (voľba striedmej stopáže je príjemná, aby to decká obsedeli).

Naďalej platí, že tu nezaznievajú žiadne dialógy, a tým pádom je sledovanie o čosi náročnejšie – bez slov musíte odsledovať všetky nuansy na plátne a viac si všímať mimiku i gestá postáv. Práve z nich však prýšti kopa dobrej zábavy a originálnych gagov.

Pravda, niektoré lokálne vychytávky sa prekladajú či vnímajú ťažko. Napríklad keď si Ovečka Shaun postupne kreslí na otáčkomer nové hodnoty. Blesk ešte pochopíte (bude to niečo bleskové), ale keď tam nakreslí číslovku 11, len časť divákov asi pochopí narážku na idiom „up to 11“, teda že Shaun to ide roztočiť na úplné maximum. Takých gagov nie je veľa, ale ak ich zachytíte, budete nadšení. Rovnako aj vtedy, keď partia jazdí v prístave v totálnej hmle a zrazu to napáli do značky s nápisom Fog. Takéto drobnosti však odhalia aj žiaci základnej školy, ktorí majú za sebou rôčik či dva angličtiny (a snáď aj ich rodičia).

Halloweenska tematika zase pomáha posunúť žáner o čosi bližšie k strašidelným scénam. O ľahké bafačky či bubákov tu nie je núdza, takže škôlkari by sa mohli párkrát naľakať. Nie je to však nič také hrozné ako vo Vianočnej kolede z roku 2009, keď aj drobci sledovali poctivé hororové kúsky. Navyše, aj strach sa tu berie s humorom, akoby Aardmani presne vedeli, že po ľakačke je dobré zaradiť ľahký vtip. Celý film tak zostáva v príjemnej rovine. Októbrové počasie môže naháňať pocit chladu, ale inak ide o hrejivý film plný nádeje.

A nechýbajú ani rozličné záchranné misie v druhej polovici, keď sa opustený farmár snaží dostať z kaše a začína mu pomáhať nielen partia ovečiek, ale aj veterinárka. Farmár sa zrazu dostáva do roly obete, na ktorú sa valia neskutočné veci, hoci v skutočnosti iba bojuje s klasickým mužským problémom – plešinou.

Film sa nebojí bláznivých nápadov, o čom svedčí aj nová poloha Ovečky Shaun ako vedátorky. Laboratórne scény sú perfektné, najmä keď vidíte, ako poltucet ovečiek zíza cez okno a sleduje, čo sa to tam vnútri deje a čo z toho vzíde.

Hoci v druhej polovici filmu troška dochádza dych (efekt príšery sa rýchlo prekukne) a je náročnejšie udržať pozornosť, keď sa tu vôbec nehovorí a treba iba sledovať dianie na plátne či užívať si hudbu, fajnové finále opäť uvedie film do správnych obrátok a prinesie utešený happy end.

Neostáva nič iné, iba odhadnúť, do akej kaše by sa ovečky s majiteľom mohli dostať o ďalšie štyri či päť rokov – a akú tému by mohli adaptovať.

Shaun the Sheep: The Beast of Mossy Bottom (UK/Francúzsko/USA, 2026, 81 min.)
Réžia: Steve Cox, Matthew Walker. Scenár: Mark Burton, Giles Pilbrow. Hlasy: Justin Fletcher, John Sparkes, Nina Sosanya, Kate Harbour, Richard Webber ...