ROZUM A CIT

Našinec sa môže právom pýtať, prečo vzniká nový Rozum a cit, keď tu už máme oscarovú verziu z roku 1995. Ang Lee v nej predviedol parádne režijné umenie, Emma Thompson napísala výborný scenár a popritom sa pred kamerou mihli aj Kate Winslet, Hugh Grant či Alan Rickman.

Tri dekády sú však dostatočne dlhým obdobím na to, aby sa objavila nová generácia tvorcov a pokúsila sa vtisnúť klasike novú tvár. Vopred chlácholím, že nás nečaká podobná divočina ako Búrlivé výšiny od Emerald Fennell z februára. Prekvapuje však, že mandát na spracovanie klasiky získala začínajúca režisérka Georgia Oakley (38 rokov, druhý celovečerný film po dráme Blue Jean). Scenár prenechala inej debutantke, Diane Reid, a vy sa právom pýtate, čo tieto začínajúce Britky dokázali z Jane Austenovej vykúzliť.

Na ploche 131 minút nás čaká príjemne, hoci miestami chladne natočená adaptácia. Strieda rozmanité lokality, no atmosféru si udržiava po celý čas. Či už sa prechádzame po peknom dome, do ktorého práve dorazila nepríjemná správa o závete, alebo neskôr sledujeme sťahovanie do skôr poľovníckej chatrče v Devone, stále môžeme inhalovať anglický vidiek a tunajší život na začiatku 19. storočia. Bolo to obdobie, keď sa ženy snažili čo najlepšie vydať. Niektoré zväzky boli vopred dohodnuté, no čo mali robiť obyčajné sestry, ktoré už prišli o otca a teraz aj o pekné miesto na bývanie?

Sú tri. Margaret je šidlo, na vydaj ešte mladá, no Elinor a Marianne sú už súce žienky, o ktoré by sa mohol obtrieť pohľad nejedného švárneho džentlmena. Ich prístup k mužom i láske je rozdielny. Elinor počas posledných týždňov na starom sídle venuje čas Edwardovi, no ich vzťah je založený skôr na rozume. Samu ju bude ešte veľakrát škrieť, že dá prednosť konvenciám, spoločenským pravidlám a rešpektu, pričom potláča vlastné túžby. Marianne sa, naopak, neváha zamilovať takmer na počkanie. Najprv verí prísľubom dobre situovaného plukovníka Brandona, no keď v ňom nenachádza dostatok vášne, opantá ju pán Willoughby. Zamiluje sa naplno, ale ako to už býva, vidiecke slečny sa môžu ľahko sklamať.

Každá zo sestier má iný prístup k citom i životu, no otázkou zostáva, ktorá cesta vedie ku šťastiu a ako sa k nemu dopracovať. Čaká ich nielen pobyt v Devone, ale aj výlet do Londýna a ďalšie dôležité momenty. Už samotný názov skúma odlišné prístupy a kontrast medzi nimi nemôže byť väčší. Umocňujú ho aj džentlmeni, do ktorých sa sestry zamilujú. Človek môže ľahko nadobudnúť pocit, že keby si ich vymenili, možno by láska zabrala o čosi skôr.

Táto adaptácia je poctivá, prístupná aj mladšiemu publiku a využíva všetko, čo má k dispozícii: skvelé herecké výkony, vydarenú výpravu, dobrú réžiu a napríklad aj britké dialógy. Výborne znejú, nerušia a zároveň si zachovávajú patinu predlohy. Je jasné, že takto sa vyjadrovali city pred dvesto rokmi a scenáristka sa nesnaží pôvodný materiál zbytočne meniť. To môže vyvolávať dilemu, či takáto klasická adaptácia nepôsobí nudne. Ak sa však naplno sústredíte na predložené kontrasty, načrtnuté situácie a drobné momenty, zistíte, že opak je pravdou.

Filmu pomáha aj striedanie lokalít. Či už sme na úvodnom panstve, v neskoršej chatrči, na výlete v Londýne alebo počas spiatočnej cesty, keď príde nádherne upršaná scéna, môžeme vstrebávať nielen miesta, ale aj chvíle, ktoré sa do nich zapisujú. Osobne ma prekvapil najmä dobový Londýn a detaily, ako sú návšteva s hosťom, tanečná zábava či hostiny. Práve v nich sa naplno prejavujú spoločenské konvencie, jemná kritika dobových pomerov i prepojenia medzi postavami, ktoré scenár postupne odhaľuje.

A potom je tu výborné herecké obsadenie, ktoré nás podobne ako pri čítaní knihy a spoznávaní jej postáv pozýva k hlbšiemu skúmaniu i obdivu. Platí to aj pre mužské postavy. George MacKay sa ukazuje ako výborný Edward (tip pre tých, ktorí budú v pamäti pátrať, odkiaľ tú tvár poznajú: hral vo filme 1917), zatiaľ čo severský pôvod Herberta Nordruma dodáva jeho Brandonovi osobitý charakter a počiatočnú dávku tajomstva. Ak si chcete užiť odviazanú Fionu Shaw, ste tu správne.

Prím však hrá dvojica Daisy Edgar-Jones ako Elinor a Esme Creed-Miles ako Marianne. Elinor v podaní Daisy je rozumná dievčina a jej postave túto vlastnosť bez problémov veríte.

Esme vás zasa okamžite chytí za srdce svojou bezstarostnou, rozjarenou povahou a schopnosťou zamilovať sa na počkanie. Ak budete v jej tvári hľadať niekoho povedomého, vedzte, že jej mama je Samantha Morton.

Rozum a cit z roku 2026 nie je radikálnou adaptáciou prenesenou do súčasnosti. Neskúša ani brutálne odlišnú formu ako Búrlivé výšiny, ani osobité podanie v štýle Grety Gerwig a jej Malých žien. V porovnaní s 31 rokov starým predchodcom to nemá jednoduché, no zároveň sa na túto verziu môžete spoľahnúť ako na kvalitné a verné spracovanie, ktoré sa pokojne môže premietať aj v rámci školských predstavení namiesto povinného čítania. Je prístupné už deťom vo veku osem či deväť rokov, otázne však zostáva, či dokáže zaujať aj dnešné mladé dievčatá z generácie Alfa.

Sense and Sensibility (UK/USA, 2026, 132 min.)
Réžia: Georgia Oakley. Scenár: Diana Reid, Jane Austen. Hrajú: Daisy Edgar-Jones, Esmé Creed-Miles, Caitríona Balfe, Bodhi Rae Breathnach, Caitríona Balfe, Charlie Varlet, Tom Brooke, Stacy Martin, Paulie Bovingdon ...