|
ŠKAREDÁ SESTRA |
ŠKAREDÁ SESTRA |
Pozerať sa na klasické literárne diela optikou 21. storočia je aktuálne celkom trendová žánrová disciplína. Emerald Fennell prekopala nedávno Búrlivé výšiny, Maggie Gyllenhaal vo svojej Neveste! skúmala postmoderné nuansy kultovky z pera Mary Shelley a po novom prišiel na paškál aj známy rozprávkový šláger.
Popoluška je obzvlášť v československom regióne populárnou sezónnou limonádou, či skôr vianočným punčom a miláčikom davov.
Neexistuje asi domácnosť, ktorá by počas sviatkov medzi šalátom a kapustnicou nenaladila klasiku Václava Vorlíčka s Libušou Šafránkovou a Pavlom Trávničkom. No a predstavte si, že Tri oriešky hodíte do mixéru, primiešate za hrsť Larsa von Triera a do sviatočnej krištáľovej misy vylejete postmodernú Škaredú sestru Emilie Blichfeldt.
Tá druhá sestra
Klasické príbehy, v ktorých zvíťazí dobro nad zlom vcelku logickým tunelovým videním sledujú eskapády a patálie hlavných hrdinov a hrdiniek a zvyšok postáv je tak automaticky akosi charakterovo sploštených. Zaujímavým tvorivým procesom je ale nazrieť za očividné a prvoplánové kulisy svetoznámych evergrínov a analýzou rozpitvať vedľajšie postavy a z antagonistov urobiť protagonistov. Podobne tak k materiálu Popolušky pristúpila aj Emilie Blichfeldt, ktorá vytiahla z tieňa Popoluškinu nevlastnú sestru a zlú macochu.
Elvíra so svojou matkou prichádzajú na statok a expozíciu otvára svadba, ale aj tragédia. Režisérka tak mimochodom predstaví divákovi akýsi „origin“ a sociálne pomery, v ktorých sa ocitá macocha s dcérou. Elvíra sa s matkou po nepodarenom „priženení“ objavuje v chradnúcom aristokratickom sídle a po zosnulom ženíchovi zostane len pôvabná Agnes.
Jedinou nádejou ako zachrániť pustnúci statok a aj nadštandardné životné pomery macochy s dcérou je poriadna príprava (rozumej tortúra) na nadchádzajúci palácový bál, kde si princ Julian vyberie tú pravú. Keďže Elvíra nespĺňa dobové predpoklady dvornej krásky, štartuje tak bolestivý proces (pre Elvíru, ale aj pre diváka) skrášľovania, ktorý má byť jej lístkom do kráľovských komnát.
Postupne tak film uťahuje dramaturgické popruhy a na povrchu klasickej dobovej drámy sa kryštalizujú trademarkové, no zdeformované postavy, ktoré akoby vypadli z oka známeho rozprávkového hitu. Z Elvíry sa stáva pyšná dcéra, z macochy ešte väčšia psychotická narcistka a z Agnes očakávaná Popoluška.
Psychická analýza, ale aj ultranásilie
Kľúčovým pozitívom Škaredej sestry je odvaha režisérky, ktorá do projektu zrejme išla s tým, že bude rúcať základné piliere pôvodného diela. Prichystala tak antitézu k rozprávke, ktorú milujú celé generácie a podrobila ju neľútostným dekonštrukčným procesom. Aspekty, ktoré sú prítomné už v pôvodnom zdrojovom materiály Blichfeldt znásobila, vytiahla na svetlo sveta a pod halogénový reflektor.
Blichfeldtovej motívy tak sú jasné a do istej miery prvoplánovo kalkulované, no venuje sa im nielen so záujmom povrchne šokovať, ale aj zarezať (doslova) hlboko pod masky hlavných hrdiniek.
Krása ako aktívum
Režisérka sa tak púšťa na explicitnú odyseu, v ktorej rad radom ukladá na plátne jeden neduh a tŕň v päte modernej spoločnosti za druhým. Kult krásy, sexizmus, a povrchná túžba meniť vlastné telo na základe spoločenských noriem a vzorcov síce režisérka kritizuje dobovou optikou, no je ľahko aplikovateľná do moderných kulís 21. storočia.
Film filtrom grotesky a pitoresknosti ukazuje prstom na fenomény, ktoré sú obsiahnuté nielen v spoločnosti, ale presahujú naprieč kultúrou, sociálnymi sieťami či vzťahovými návykmi. Škaredá sestra je štúdiou rozpadu zdravého rozumu a vnímania krásy či elegancie. Macocha k Elvíre nechová materskú laskú ale vlastnícky pud, „zdokonaľovaním“ jej tela robí z dcéry aktívum, ktoré ju má preniesť za brány kráľovského paláca.
Horor namiesto rozprávky
Režisérsky celovečerný debut tak reže do živého silou stovky motorových píl a nebojí sa ísť do explicitnej opisnosti brutality. Blichfeldt tak kruté zmienky v pôvodnej rozprávke pitvá na atómy a drsne ich pretavila na strieborné plátno. Bez servítky tak servíruje jednu šokujúcu scénu za druhou, ktoré ľahko zdvihnú zo stoličky, no zároveň ilustrujú určitý trend či fenomén.
Škaredá sestra tak môže byť obviňovaná, že chce účelovo zaujať brutalitou, čo by aj do istej miery sedelo, no krv a ďalšie telesné tekutiny používa ako pracovný nástroj. Koprodukčná severská dráma je prešpikovaná trilerom a hororom a stáva sa trinástou komnatou za oponou klasickej rozprávkovej historky o dobre a zle.
Den stygge stesøsteren (Nórsko/Poľsko/Dánsko/Rumunsko/Švédsko, 2025, 109 min.)
Réžia: Emilie Blichfeldt. Scenár: Emilie Blichfeldt. Hrajú: Lea Myren, Ane Dahl Torp, Thea Sofie Loch Næss, Flo Fagerli, Isac Calmroth ...