LEVITICUS

Moderný horor už dávno nestraší iba tým, čo sa skrýva pod posteľou alebo za dverami. Oveľa častejšie siaha po démonoch, ktorých si vytvára samotná spoločnosť. Austrálsky režisér Adrian Chiarella to veľmi dobre vie. Jeho celovečerný debut Leviticus, uvedený na festivale Sundance a patriaci medzi najlepšie hodnotené horory roka, síce pracuje s nadprirodzenou entitou, no skutočným monštrom sa stáva fanatizmus, predsudky a strach z inakosti.

Príbeh dvoch tínedžerov, Naima (Joe Bird) a Ryana (Stacy Clausen), ktorí sa do seba zamilujú v konzervatívnom austrálskom mestečku, by pokojne mohol fungovať ako civilná romantická dráma. Chiarella však ich vzťah obalí hororovou štylizáciou. V momente, keď sa dvojica rozhodne prestať skrývať svoje city, začne ich prenasledovať bytosť schopná prevziať podobu človeka, po ktorom obeť najviac túži. Ide o výborný nápad, ktorý otvára viacero interpretačných rovín. Čo ak už nedokážete veriť ani tomu, koho milujete? A čo ak najväčšou zbraňou monštra nie sú pazúry, ale manipulácia s vašimi túžbami? Dokáže strach z queer ľudí prebudiť démona, ktorý by mohol inakosť donútiť zaútočiť samú na seba?

Základný koncept je možný prirovnať k filmu It Follows, no podobnosť je skôr povrchová. Tam, kde David Robert Mitchell vytvoril existenciálny horor o neodvratnosti smrti, Chiarella buduje psychologickú alegóriu o represii a sebazapieraní. Samotná entita nie je hlavným zdrojom hrôzy. Je len fyzickým prejavom traumy, ktorú spôsobuje prostredie presviedčajúce človeka, že jeho identita predstavuje hriech.

To napokon naznačuje už samotný názov filmu. Leviticus odkazuje na tretiu knihu Mojžišovu, z ktorej pochádzajú biblické verše často používané na odsudzovanie homosexuálnych vzťahov. Film však tento odkaz nevyužíva ako útok na vieru. Skôr poukazuje na to, ako sa náboženské texty môžu stať nástrojom manipulácie a ospravedlňovania nenávisti. Chiarella nekritizuje spiritualitu, ale fundamentalizmus, ktorý nahrádza empatiu dogmou.

Práve v tejto rovine je Leviticus najsilnejší. Horor tu nevzniká z množstva strašiacich scén ani krvavých atrakcií. Vzniká z permanentného konfliktu medzi tým, čo postavy cítia, a tým, čo im okolie zakazuje cítiť. Film sa dotýka tém homofóbie, konverznej terapie, potláčanej sexuality, hanby aj vnútorného sebaprijatia. Monštrum možno čítať ako metaforu psychickej traumy – niečo, čo človeka prenasleduje dovtedy, kým sa neprestane nenávidieť.

Zaujímavá je aj línia dôvery. Keďže entita dokáže prevziať podobu osoby, po ktorej obeť najviac túži, Chiarella narúša jednu zo základných istôt medziľudských vzťahov. Film sa tak mení na psychologickú hru o tom, či možno veriť vlastným emóciám, keď ich môže niekto zneužiť. Hororová premisa preto nikdy neslúži iba na budovanie napätia, ale neustále rozvíja ústredné témy filmu.

Najväčším prekvapením je, ako sebavedomo debutujúci režisér pracuje s atmosférou. Nespolieha sa na hlasné zvukové efekty ani lacné „jump scares“. Napätie buduje trpezlivo, prostredníctvom ticha, neistoty a pocitu, že zlo sa nachádza bližšie, než sa zdá. Kamera využíva izoláciu postáv v širokých austrálskych exteriéroch aj stiesnenosť interiérov, čím ešte viac zdôrazňuje ich psychický stav. Hororová estetika nikdy nepôsobí samoúčelne.

Diváci očakávajúci intenzívny žánrový horor môžu zostať zaskočení pomalším tempom aj tým, že emocionálne dialógy majú často väčší priestor než samotné strety s entitou.

Na druhej strane práve vďaka tejto odvahe sa Leviticus odlišuje od väčšiny súčasných hororov. Adrian Chiarella neskrýva, že jeho cieľom bolo nakrútiť predovšetkým milostný príbeh využívajúci hororový jazyk. A práve preto film funguje aj mimo žánrových mantinelov. Nie je len rozprávaním o nadprirodzenej kliatbe, ale aj o tom, aké následky môže mať spoločnosť, ktorá človeka núti odmietnuť samého seba.

Leviticus nie je film, ktorý bude strašiť každého diváka rovnakým spôsobom. Oveľa viac než na inštinktívny strach útočí na svedomie. Jeho najväčším démonom totiž nie je nadprirodzená bytosť, ale nenávisť maskovaná za morálku. A práve preto ide o jeden z najpozoruhodnejších hororov roka – film, ktorý využíva žánrové prostriedky na to, aby rozprával o veľmi skutočných démonoch.

Leviticus (Austrália, 2026, 88 min.)
Réžia: Adrian Chiarella. Scenár: Adrian Chiarella. Hrajú: Tyallah Bullock, Stacy Clausen, Joe Bird, Ewen Leslie, Mia Wasikowska, Jeremy Blewitt, Davida McKenzie, Julia Grace, Hyu Motoki, Edwina Wren ...