NEVYSPYTATEĽNÉ CESTY BOŽIE |
NEVYSPYTATEĽNÉ CESTY BOŽIE |
Španielsky režisér Oriol Paulo je zárukou kvalitnej európskej kinematografie s tajomným podtónom, kľukatým dejom a atraktívnym vizuálom. Jeho najvýraznejšie filmy El cuerpo (Telo, 2012) a Contratiempo (2016) doplnil pred dvoma rokmi o fantastickú mini-sériu El inocente (Nevina, 2012), ktorá je dostupná na Netflixe a odniesla si od nás na Kineme veľmi slušnú porciu bodov.
Spolupráca so streamovacou službou mu evidentne zachutila a koncom ostatného roka zaparkoval pod červeným N-kom svoj najnovší filmový artikel – mysterióznu drámu Los renglones torcidos de Dios, voľne preloženú ako Nevyspytateľné cesty Božie.
Hlavnou postavou snímky je nezávislá vyšetrovateľka Alice Gould, ktorá sa nechá dobrovoľne zatvoriť do psychiatrickej liečebne s cieľom vyriešenia zamotaného prípadu vraždy bývalého pacienta inštitúcie. Aspoň tak sa javí zdanlivo jasná kostra príbehu. Kto však už videl aspoň jedno dielo z područia Oriola Paula bude ihneď šípiť, že nielen pomery v liečebni sú zamotané (a s pribúdajúcim časom budú čoraz viac), ale že ani so samotnou Alice nie je všetko úplne jasné a dozaista ani normálne.
Dej je založený na rovnomennej knihe spisovateľa Torcuata Lunu de Tena, datovanej ešte do 70. rokov minulého storočia. Veľkou výhodou režiséra je strohý fakt, že sa vždy výrazne podieľa na scenári a tak má pod palcom veľkú časť príbehovej kreatívy. Inak tomu nie je ani pri božích cestách. Paulo vyžaduje od začiatku maximálne sústredenie diváka, umocnené kadenciou informácií a profilovaním postáv. Kvalitná kinematografia si skrátka hľadá svojho náročného diváka a konkrétne žáner mysteriózneho film je Paulovi šitý na mieru.
Bez znalosti predošlej tvorby sa snímka Nevyspytateľné cesty Božie javí ako sumár všetkých kvalít, potrebných k neustálemu búraniu diváckych očakávaní rôznymi zamotanými cestami a kľučkami ako z najťažších pretekov Formuly 1. Paulo postupuje príbehom v psychiatrickej liečebni rafinovane. Pridáva mnoho detektívnych prvkov, nejasností a retrospektívnych pasáží, ktoré divákovi sťažujú orientovanie v deji. Hutné množstvo charakterov je pútavé a znemožňuje divákovi lepšie orientovanie v deji. Samotná hlavná postava je dokonalý nespoľahlivý rozprávač, čo vidno už v úvodnej scéne.
Paulo je majstrovský vo vytváraní komplikovaných vzťahových rámcov a vo vedení diváka rôznymi slepými uličkami. Kopí zvraty na zvraty a do poslednej minúty neviete, na čom presne ste. Logika Alicinho plánu dáva na jednom mieste jasný smer a už sa tešíte, že máte tvorcu na lopatkách, len aby vás o pár minút vyviedol z omylu ďalším premysleným ťahom v reverznom obale. Skrátka rozohral ďalšiu šachovú partiu, ktorou sa vám obráti svet naruby a prinútiť viac rozmýšľať, nielen nečinne civieť na obrazovku. Tento jeho zaužívaný prístup má však tentokrát aj svoje limity.
Hlavný tkvie v knižnom diele. Predloha už má na sebe istú vrstvu prachu a previesť ju po vyše 40 rokoch do filmovej podoby so sebou nesie porovnanie minimálne so Scorseseho Prekliatym ostrovom. Schému vzťahu diváka s hlavnou postavou determinuje dvojaká minca „je šibnutá – nie je šibnutá“ a vzhľadom na kvantum vedľajších charakterov/vzťahov v kombinácii s enormnou dĺžkou snímky sa časom vynárajú aj pochybnosti o údernosti a integrite diela.
Nevyspytateľné cesty Božie majú miestami rozťahanejší dej, čo oslabuje potenciu Paulových kľučiek a scenáristických perličiek. Dá sa to v pohode prežiť, ale okresanie z približne dva a pol hodinovej minutáže na niečo cez dve hodiny by snímke skôr prospelo a výsledný efekt by bol podstatne údernejší.
Okrem príbehu je však Paulo aj výrazný vizuálny rozprávač a temným nádychom čoraz viac prilieva do dusnej atmosféry. Dominuje neistota a skúmanie, čo je faktografia zdravej a čo fabulácia chorej mysle. No aj daná atmosféra mohla byť o kus vycibrenejšia.
Herecky je týmto dielom potvrdená sila španielskej hereckej školy. Bárbara Lennie bez problémov utiahne minutáž, umne manévruje medzi manipuláciou a na logike založenom argumentovaní, čim výrazne dotvára skôr pozitívne dojmy zo snímky.
Na Nevyspytateľné cesty Božie sa dá pozerať z viacerých uhlov. Keď sa chcete pri večernom Netflix&chill nechať mierne unášať na vodách mystéria a tvorcovho klamania telom, tak ide o správnu voľbu. Pri predošlej znalosti filmov Oriola Paula však radšej mierne kroťte očakávania, aby sa nedostavilo sklamanie.
Los renglones torcidos de Dios (Španielsko, 2022, 154 min.)
Réžia: Oriol Paulo. Scenár: Oriol Paulo, Guillem Clua, Lara Sendim, Torcuato Luca de Tena (novela). Hrajú: Bárbara Lennie, Eduard Fernández, Loreto Mauleón, Javier Beltrán, Pablo Derqui, Samuel Soler, Federico Aguado, Adelfa Calvo, Antonio Buíl ...