HYSTÉRIA (HYSTERIA)

V kinách máme snímku, ktorú prvé recenzie pre jej finále prirovnávajú k Polańskeho „divadelnej“ konverzačke Carnage (2011). Pre nemeckého režiséra a scenáristu menom Mehmet Akif Büyükatalay ide iba o jeho druhý počin, ktorý bol na Berlinale 2025 vybratý do súťažnej sekcie Panorama a mimo toho získal ocenenie Europa Cinemas Label Award. Ako ho hodnotíme u nás na Kineme a mali by ste si naňho zájsť do prítmia kinosály?

Anotácia uvádza, že za každým plameňom sa skrýva čoraz temnejšia pravda. Keď sa na filmovom pľaci nemeckej produkcie nájde spálený Korán, zvyšok filmovania naberá neželaný, temný smer. Predovšetkým v moslimskej komunite sa zdvíha vlna hnevu a pobúrenia z filmu, v ktorom si dovolili spáliť  symbol islamu s posolstvami proroka Mohameda. Štáb sa ocitá pod tlakom a z pripravovanej snímky sa stáva (nielen mediálny) terč.

Ambiciózna stážistka vo funkcii druhej asistentky režiséra – Elif (vychádzajúca nemecká hviezda Devrim Lingnau), sa ocitá v epicentre klamstiev, obvinení a nebezpečného sprisahania (?). Okolo mladej asistentky, poverenej okrem iného aj kamerovými kazetami, sa začínajú diať divné až podozrivé veci: strácajú sa kľúče od bytu, privolaný zámočník je uvedený do omylu, volá neznámy cudzinec, ktorý následne vymaže svoju profilovú fotku a zablokuje si číslo... a miznú filmové kotúče s nakrúteným materiálom, z ktorých sa stáva povestný hitchcockovský MacGuffin.

Aj napriek tomu, že Elif tiež pochádza z rodiny prisťahovalcov (viď dobrý monológ o otcovi), má – na rozdiel od svojich kolegov – pomerne verný nemecký vzhľad, čo jej dáva vyššie šance spoločenského prijatia. Tu scenár v rámci aktuálnej európskej témy strachu z „tých druhých“ dobre korešponduje s jej ambíciou nebyť už „len druhou“ asistentkou.

Medzi našou hrdinkou a zvyškom tímu (producentkou, režisérom a hercami z utečeneckého tábora) vzniká dusno a zamotaný kruh nedôvery. V dôsledku toho, že nie každý hovorí pravdu alebo úplnú pravdu, vzniká zmätok, chaos, vzájomné upodozrievanie, preverovanie odlišných verzií, následné vyviňovanie sa, a celé to ústi v  jedovatý kokteil, ktorý si navzájom sŕknu do tváre v záverečnej hystérii.

Mimochodom, tento nenápadný nemecký thriller svojou panikou, ukričanosťou, čiernym humorom a islamskou vierou môže v závere pripomenúť minuloročného držiteľa Zlatej palmy z Cannes – iránsku Drobnú nehodu (2025).

Kamera sníma prevažne v šere a v polodetailoch na tváre protagonistov a detailoch na ich mobily, notebooky či kamerové záznamy. Táto forma spolu so zvukovou zložkou, ktorá by sa nestratila ani v horore, prispieva k paranoidnej a temnej atmosfére.

Hystéria predstavuje vizuálne ponurý, komorný konšpiračný thriller, ktorý v sebe spája filmárske zákulisie, imigrantskú krízu v Európe, tému rasizmu v Nemecku a kvázi detektívnu zápletku typu „whodunit“ (kto to urobil?). V žiadnej z týchto rovín nejde hlbšie, akoby sa Mehmet Akif Büyükatalay spoliehal na finálnu konfrontáciu medzi postavami. Konverzačný záver meniaci charakter rozprávania možno u niekoho so svojou satirickou koncovkou výsledný dojem pozdvihne, u iného zasa môže vyvolať konštatovanie, že šlo o veľa hystérie pre nič.

Hysteria (Nemecko, 2025, 104 min.)
Réžia: Mehmet Akif Büyükatalay. Scenár: Mehmet Akif Büyükatalay. Kamera: Christian Kochmann. Hrajú: Devrim Lingnau, Mehdi Meskar, Serkan Kaya, Nicolette Krebitz, Nazmî Kirik, Lola Klamrothuys a ďalší.