DROBNÁ NEHODA

Iránsky autorský filmár Džafar Panahí skompletizoval minulý rok v máji víťazstvá na všetkých troch veľkých európskych festivaloch. Po Zlatom levovi v Benátkach (Kruh, 2000) a Zlatom medveďovi na Berlinale (Taxi Teherán, 2015) mu pribudla na konte aj tá najprestížnejšia cena, akú môže umelecký film získať – Zlatá palma z Cannes. Pri jej preberaní tvorca opakovane vyzval Iráncov, aby sa zjednotili proti domácemu nedemokratickému režimu.

Hlavnou postavou je Vahid, bývalý politický väzeň, ktorého odsúdili za sprisahanie a nabádanie proti režimu. Dnes sa živí ako automechanik. Jeden večer po drobnej nehode prichádza do jeho dielne muž, ktorému protéza na nohe vydáva dôverne známy zvuk. Vahid začne pracovať s teóriou, že ide o jeho trýzniteľa z väzenia. Jeho tvár síce nikdy nevidel, ale špecifický zvuk jeho umelej nohy si bude pamätať do konca života.

Unesie ho s cieľom fatálnej pomsty, no čoskoro začne pochybovať o mužovej pravej identite. Skontaktuje sa preto s ďalšími spoluväzňami a obeťami mučenia, aby ho spoločne identifikovali a rozhodli o jeho osude...

Príbeh pracujúci s morálnou dilemou pomsty a odpustenia a motívom vzatia spravodlivosti do vlastných rúk je nečakane zábavný a spojí pomerne nesúrodú päťčlennú skupinku pomstiteľov, vrátane budúcich novomanželov a svadobnej fotografky. Vyvstáva tu otázka, ktorú Iránci zdieľajú s viacerými utláčanými národmi: môžeme sa vládnemu systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu slepo a oddane slúži?

Panahí namixoval vzhľadom na tému mimoriadne vyvážený pomer divokej situačnej komédie, príbehu traumy a pomsty a kritiky autoritatívneho systému. Jeho scenár dokáže diváka baviť celou sériou humorných scénok, no rovnako aj priviesť do značného diskomfortu: či už ide o dejovú nepredvídateľnosť, ukričanosť zmätených postáv alebo sadistické násilie. Občas navyše servíruje scénu, ktorú by sme skôr čakali v ľubovoľnom westerne Sergia Leoneho či v texaskom thrilleri bratov Coenovcov.

Filmársky ide o riskantný a vzácny projekt. Renomovaný iránsky režisér, ktorý bol vo svojej krajine viacnásobne uväznený, nakrúcal v utajenom móde (tzn. bez povolenia vlády) a pod hrozbou opätovnej väzby. Tentoraz je zároveň doslovnejší než kedykoľvek predtým, keď bez metafor a symbolov priamo hovorí o traumách, ktoré utŕžili politickí disidenti a ďalší odporcovia vládnej moci.

Po režisérovom počine Medvede tu nie sú (2022) a Semienku posvätného figovníka (2024) od Mohammada Rasoulofa predstavuje Drobná nehoda ďalšie ojedinelé a mrazivé filmové svedectvo zo súčasného Iránu. Ak niečo Panahí každým ďalším svojím počinom vytrvalo potvrdzuje, tak je to mimoriadna odvaha a schopnosť autorsky reagovať na neutíchajúcu problematiku domáceho nedemokratického režimu.

Mnohí možno budú od držiteľa Zlatej palmy čakať „niečo viac“ (než len patálie s uneseným agresorom), ale v rámci produkčných možností vznikol nečakane atraktívny titul na pomedzí absurdnej drámy, grotesknej komédie a coenovského thrilleru so skutočne vyšším presahom.

Yek tasadef sadeh (Irán / Francúzsko / Luxembursko, 2025, 101 min.)
Réžia: Džafar Panahí. Scenár: Džafar Panahí. Kamera: Amin Jafari. Hrajú: Vahid Mobasheri, Mariam Afshari, Ebrahim Azizi, Hadiuys Pakbaten, Majid Panahi a ďalší.