POBERTA

Jedným z najväčších prekvapení tohtoročného Febiofestu bola premiéra novej krimikomédie Poberta. Najprv ani netušíte, kto alebo čo sa má skrývať pod týmto názvom – no zabudnite na to, že ide o zle napísané slovo puberta a že pôjde o tínedžerský biják. Naopak, ide o svižnú zlodejskú záležitosť, kde sa „poberta“ chápe ako gauner či ľudový chmaták.

A tým je hlavný hrdina Lupyn, ktorý mal kedysi parádne rozbehnutý jeden kšeft, no akosi nevyšli detaily a okolnosti – a skončil vo väzení. Teraz sa po niekoľkých rokoch vracia späť, no s neslávnou nálepkou delikventa. Veľmi by sa chcel začať živiť poctivo, no kumpáni ho pokúšajú, či by opäť niečo neskúsili a nezarobili ľahké peniaze. Na obzore je však nová vlna pandémie, počas ktorej sa menia pravidlá aj preferencie a zopár šikovných papŕč v správnom čase na správnom mieste by sa zišlo. Lenže prichádzajú dilemy: lokálny mafoš Asasín nie je nadšený, že mu niekto kazí biznis, nová láska Tamara verí, že sa Lupyn živí poctivo, a je len otázkou času, v ktorej fáze lockdownov či obmedzení praskne jeho plán zarobiť toľko peňazí, aby raz odletel začať nový život v Kanade...

To neuveriteľné spojenie darebáckej komédie a pandémie sa ukazuje ako parádne využité. Do toho sa ešte mieša slovácky dialekt hrdinov, ktorý dotvára lokálny kolorit dobrých i zlých ľudí, pričom chcete držať palce hlavnému hrdinovi, lebo až na pár omylov má srdce na správnom mieste a túži sa stať lepším človekom. Všetky tri elementy sú v dobrej súhre.

Ondřej Hudeček si film napísal, zrežíroval a stál aj za kamerou. Všetkých pozícií sa zhostil výborne, pretože má skutočne dobre prepracovaný scenár a neprekáža mu ani stopáž 118 minút. Osobne som si prvých dvadsať minút zvykal na to, kto je kto, no rýchlo sa ukáže, že postavy sú veľmi dobre vykreslené, uveriteľné a ich interakcie sú výborne využité. Jasné rozdelenie rolí (zloduch je jasný, akurát policajt spočiatku balansuje) dopĺňa výrazný lokálny kolorit. Zlaté české ručičky i myseľ sú pripravené na podvody hneď na troch úrovniach (hrdina, podnikateľ i zloduch idú po tom istom – peniazoch) a ich trecie plochy sú jasne dané.

Náramne pomáha aj zasadenie do Slovácka – lokálny dialekt si síce musíte „napočúvať“, no potom sa ho už nebudete vedieť zbaviť a patrí k výslednému vyzneniu, podobne ako Mord v roku 2024. Ďaleko od Prahy, v malom mestečku, akoby platili iné pravidlá a nutnosť adaptácie na vzniknuté situácie je samozrejmosťou. Občas sa balansuje medzi naozaj smutnými momentmi (keď matka hrdinu požičia synovi úspory, film zachádza až do roviny sociálnej drámy), inokedy vystrelí do absurdna. Morálka sa neustále ohýba a čierny humor nezmizne počas celej stopáže.

A potom je tu element pandémie, ktorý tvorcovia spracovali s pozoruhodnou presnosťou. Rozdelenie na vlny vám možno privolá spomienky na to, čo sa kedy dialo, no nezabúdajme, že v Česku bola situácia čiastočne odlišná. Zatváranie a sprísňovanie podmienok však zasiahli biznisy v nemalej miere – v tomto smere sa pekne kombinuje snaha zarábať poctivo s bezmocnou situáciou podnikateľov, ktorým štát zakazuje množstvo činností. Nájde sa z tejto prekérnej situácie cesta von? Divákovi, ktorý si nepamätá konkrétne dátumy, pomáhajú medzititulky s časovým rámcom. Pandémia je skutočne výborne využitá v kontexte deja – tu treba Hudečka naozaj pochváliť.

Navyše mal šťastie aj na výborný casting. Matyáš Řezníček dostal veľkú rolu a musí utiahnuť Lupyna počas celých dvoch hodín, pričom strieda viaceré polohy – chvíľu som si naňho zvykal, no nakoniec si ma získal. Výborný je aj policajt, pri ktorom Václav Neužil lavíruje medzi nejednou dilemou a nepríjemnou situáciou. Stanislav Majer si strihol výrazného lokálneho gangstra a svoje miesto tu má aj Pavel Zedníček ako rozprávač či v drobnejších úlohách.

Poberta dokázala milo prekvapiť. Má šmrnc raných filmov Guya Ritchieho, keď sa hral s Podfu(c)kom či inými chuťovkami. A podobne ako keď u nás Jonáš Karásek vystrúhal Invalida ako čiernu komédiu z 90. rokov, aj Poberta je drzá a vtipná. Možno nemá vyslovene kultové momenty, no ako celok drží pokope ako lusk.

Poberta (ČR/SR, 2026, 118 min.)
Réžia: Ondřej Hudeček. Scenár: Ondřej Hudeček. Spolupráca na scenári: Tomáš Hrubý, Jan Smutný, Jan Vejnar. Hrajú: Matyáš Řezníček, Václav Neužil, Stanislav Majer, Denisa Barešová, Lukáš Příkazký, Filip Kaňkovský, Petr Borovec, Eva Vrbková, Jan Plouhar, Milan Mikulčík, Martin Nahálka, Ján Jackuliak