DRÁMA

Dievčina v sympatickej remeselnej kaviarničke listuje v knihe a všimne si ju okoloidúci fešák. Zjavne mu padne do oka, a tak situačne vymýšľa, ako ju osloviť. Nasleduje séria krkolomných pokusov o nadviazanie kontaktu, až sa napokon zadarí a osudy hrdinov sa pretnú. Išlo by zrejme o ľahko zrecyklovanú romantickú vzťahovú etudu, ak by sa tento motív nevyskytol v expozícii novinky režiséra Kristoffera Borgliho Dráma.

Na prvý pohľad banálna scéna premyslene trúsi indície a naznačuje, že nepôjde o generickú romantickú limonádu, ale o záškodnícku hru nielen so žánrom, ale aj s celkovou optikou na vzťahy. Borgli (Dream Scenario, Sick of Myself) si tak z filmovej novinky vytvoril laboratórium pre vzťahový experiment, ktorého leitmotív tvorí jednoduchá téza: čo sa stane so vzťahom, ak čelne narazí do odistenej jadrovej pumy?

Z idylky nočná mora

Pri sledovaní hereckého duelu Zendaye a Roberta Pattinsona sa len ťažko zbaviť vtieravej myšlienky - že od úvodných titulkov po finále, sedíme (spolu s postavami) na sude s pušným prachom. Borgli pritom začína zľahka, takmer nepatrne drží nohu na plyne a prvé minúty akoby z oka vypadli variácii na 500 dní so Summer. Charlie tak na ceste k rannému kofeínu narazí na lásku svojho života. Emma sa nebráni, neohrabané snahy o koketovanie s úsmevom opätuje a je tak klasicky zarobené na veľkú filmovú lásku.

Napriek tomu, že Borgli to v úvode hrá na žánrovú tuctovku, pohráva sa so scénou, strihovou kompozíciou, rámcovaním obrazov a svižne korení dej audiovizuálnymi nápadmi. Ak by režisér postupne nepreradil na turbo, zrejme by išlo o mierne nadpriemerný žánrový zárez. Už podľa trailerov a kampane je však jasné, že Borgli nemíňal čas a energiu na remeselne dokonalý, no obsahovo sterilný produkt. Hovoriť o deji Drámy ale nie je vôbec ľahké, pretože aj najmenšia dejová zmienka znamená spoiler.

Budeme tak po naratívnom mínovom poli našľapovať zľahka. Po idylickom štarte a prípravách na svadbu sa atmosféra snímky láme z idey „sedenia na sude s pušným prachom“ na explicitné škrtnutie zápalky nad zápalnou šnúrou. Charlie s Emmou pri dišpute s dvojicou kamarátov nevinne bilancujú chyby minulosti a to, čo spočiatku vyznieva ako klasické kamarátske rýpanie, odpáli hotovú atómovku. Ružovú idylku tak zrovná so zemou tsunami príčin a následkov „malého“ prerieknutia a od tohto kľúčového momentu filmu vzťah Emmy a Charlieho bojuje o prežitie – a to tak trochu doslova.

Dráma, to je iná komédia

Onálepkovať Drámu komédiou by bol krátkozraký žánrový súd. Borgliho novinka síce využíva komediálne ingrediencie, no robí to štýlom „rozosmejem vás, ale budete sa za to hanbiť ako psi“. Dráma bez škrupúľ a servítky roztrieska demoličnou guľou Pandorinu skrinku politickej a spoločenskej korektnosti a reflektory upriami na tému, o ktorej sa debatuje len za zvukov škrípania zubov. Borgli akýmsi formálnym zľahčovaním kľúčového motívu tlačí diváka do nekomfortnej polohy a totálneho diskomfortu.

Divák sa síce dobre baví, no zároveň si uvedomuje, že smiať sa na podobnej téme v slušnej spoločnosti je zrejme fatálne prekročenie rubikonu. Borgli sa však nesnaží publikum nachytať – pohráva sa s očakávaniami a deformuje hranice komfortnej zóny. Tým, že posúva latku (dis)komfortu, prirodzene núti diváka nad témou rozmýšľať a do istej miery ju analyzovať. Časť divákov túto hru prijme, druhá zafrfle a môže sa stať, že z kina frustrovane odíde. Bez výrazného spoilerovania si režisér naložil na plecia tému, okolo ktorej sa väčšinou našľapuje zľahka či bez štylizácie. Borgli ňou napustí plavecký bazén a diváka v nej doslova vykúpe.

Partnerský vzťah v Dráme je síce podrobený čelnej zrážke kataklyzmatickej okolnosti, no vo finále ide o klasickú dynamiku. Snímka síce lavíruje na hrane postmoderny a nihilizmu, no Charlie aj Emma na seba reagujú autenticky a uveriteľne. Ich reakcie „smrdia človečinou“ a keď sa jedna či druhá strana odmlčí v trápnom tichu či zamrví nejednoznačne perou, máte chuť vykríknuť: „takto to predsa je, takto sa to deje aj v skutočnosti“.

Nepravdepodobná situácia tak otvára veľmi pravdepodobnú sériu ľudských reakcií, zakopnutí a emočných slepých uličiek. Borgli s divákom hrá hru „viem, že vy viete“ a od začiatku je jasné, že si režisér pripravil kulehu – len nevieme akú. Charlie s Emmou si medzi sebou pohadzujú toxické náznaky a nuansy ako horúci zemiak a začína tak zvrátená detektívna hra na odhalenie vzťahového odpadlíka. Pointou však je, že v režisérovej hre neexistuje stopercentný morálny víťaz.

Supernovou, ktorá na seba púta pozornosť, je herecký casting ústrednej dvojice. Pattinson so Zendayou hrajú ako o život a z decentného sústredenia na gestiku, mimiku a reč tela dokážu plynule preradiť do deštruktívneho hereckého inferna. Dráma nie je multiplexovým fast foodom, ale skôr degustačným gastrom, na ktoré vám Borgli vyleje basu piva. Môže vám byť ťažko, no viete, že niekde pod tonami komediálnej brakovej atrakcie sa skrýva varovný prst namierený nielen voči modernej Amerike, ale systému vo všeobecnosti.

The Drama (USA, 2026, 106 min.)
Réžia: Christoffer Borgli. Scenár: Christoffer Borgli. Hrajú: Zendaya, Robert Pattinson, Alana Haim, Zoë Winters, Hailey Gates ...