MUŽ NA ÚTEKU

Edgar Wright (Baby Driver, Last Night in Soho) nenekrúca príliš často, takže keď sa chopí remesla, zbystríte pozornosť – a nezáleží ani na výbere žánru či látky. Skrátka ste automaticky zvedaví a máte vysoké očakávania. Voľba novej verzie Running Mana nebola vôbec márna – režisér takého formátu by sa dokázal porátať s predlohou S. Kinga (teda ešte Richarda Bachmanna) a ponúknuť inú víziu ako známe troška béčko so Schwarzeneggerom.

Posunom do druhého štvrťroku 21. storočia začínajú niektoré sci-fi vízie kníh velikánov naberať iné kontúry. Do kina idete so smartfónom v ruke a aspoň tromi AI nástrojmi, vnímanie technológií i médií totálne nabúrali sociálne siete a prah pozornosti sa výrazne znížil. The Running Man je sci-fi, ale tým, že sa odohráva v roku 2025 so súčasnými svetovými pomermi, nastavuje zrkadlo. Čo sa podarilo? Akú rolu zohrávajú technológie a TV šou? A manipulácia davu či samotných vysielaných informácií?

V tomto svete sa odohráva The Running Man a núka policajný štát rozpoltený sociálnymi rozdielmi. Na jednej strane žije pár ľudí v blahobyte, zatiaľ čo majorita živorí v chudobe s veľmi nedostupným zdravotníctvom, takže niektorí umierajú aj na obyčajné choroby ako chrípka. Medzi mestami sú veľké múry a v bohatej časti vedú korporácie či silná televízia FreeVee, ktorá masíruje davy šou, kam sa môžu prihlásiť a zabojovať o pár šupiek. Nezamestnaných je veľa, o pár účastníkov je vždy záujem.

Ben Richards sa vyhýbal možnosti takto zarobiť prašule do poslednej chvíle, no dcéra je chorá, a tak kráča do TV centrály. Výbušná povaha, arogancia a chuť prežiť ho priamo predurčujú do najkrutejšej šou. Prežije výcvik a stáva sa jedným z finalistov, ktorí dostanú tisícku nových dolárov a misiu prežiť 30 dní v USA. Po krku mu pôjde tuhé komando a aj vyhladovaný národ motivovaný odmenami, ak štvancov niekde zbadajú. No Ben odoláva čo to dá a nájde aj nečakaných spojencov.

Málokto si spomenie na verziu z roka 1987, ktorá brázdila kopírované videokazety, no pre mňa je tým malým kultom detstva. Novinka sa snaží viac priblížiť knihe, no už v prvej hodine zistíte, že niečo tu nezaberá. Predkladaný dystopický svet je uveriteľný, a patrilo by sa viac venovať pôvodu i stavu ľudí – veľa si musí divák odčítať sám. Na mediálnu manipuláciu príde až počas sledovania šou a najprv netušíte, prečo a kde existujú zábrany, ako sa medzi nimi chodí alebo prečo svet dopadol takto. To si film nezaslúžil poriadny prológ, ale sme hodení do deja len tak? Ale chápem, keď už má 133 minút...

Hrdinova dilema je pochopiteľná, ale Glen Powell hrá chlapíka veru zvláštne. Je uveriteľný, snaží sa aj prekabátiť systém, ale po celý čas som mu čosi neveril. Ako otec riskujúci všetko má jasnú rolu, no otázne sú preukázané schopnosti. To, že chce ujsť či prekábatiť celé komando, je občas úsmevné. Ale motivácie postáv, na ktoré narazí, sú už otázne. Áno, drieme tu nespokojnosť so systémom a možno sa črtá revolúcia, pričom on by mohol zohrať veľkú rolu. No má na to či chce najmä prežiť?

Kým sa odohrávajú akčné scény, je to fajn. Vizuál nie je márny, tempo vás poteší a na to ste prišli. Chcete vidieť hrdinu nonstop utekať, schovávať sa a držíte mu palce, aby „vyhral šou“. Štveranie sa po budovách, utekanie po meste, vidieku či chodbách. Naháňačky, vlaky, lietadlá, vystrieda toho dosť.

Lenže druhá polovica jasne ukazuje, že tu chýba rozhodnutie, aký film chce byť – nie je iba brutálnou zábavou, akú predkladá svojim divákom aj tam vnútri. Chce nastoliť hlbšie zamyslenie, občas načrtne až spoločenskú satiru, no divák netuší, či sa skôr baviť na suchých hláškach, baviť nad situáciami či zamyslieť, čo z toho. Áno, začarovaný kruh a naháňanie TV ratingov, kvôli ktorému sú producenti ochotní urobiť všetko, je pochopiteľné. Podporuje aj určitú beznádej a otáčanie sa časti spoločnosti.

Na jednej strane je fajn vidieť, kam môžu zájsť niektoré nástroje a prepisovanie správ v reálnom čase je až nebezpečne hrozivé. Ale do toho sa tu korporácia tvári ako totálne všemocná, ovláda všetko na diaľku zo supercentrály a vy sa pýtate, či toho už nie je trošku veľa. Dystopické sci-fi by mali mať tiež svoje pravidlá a divák by ich mal spoznať. Lebo takto sa všetko rieši na náhodu a vlastný úmysel.

Ťažko povedať, kde nastala chyba. Jednak Edgar Wright je často tlmený a mohol by sa viac odviazať – veď aj ten R-kový rating na to má. No nejde iba o brutalituu, absencia vyváženia tém tu škodí. The Running Mana nemôžete brať ako oddychový akčný film, lebo na to je príliš ambiciózny a vrství aj ďalšie témy. No pri ich mixe a spracovaní nieže zlyháva, ale ostáva na povrchu a potom má občas fajn akciu a potom mdlé vyznenie. Neustále výhybky a manipulácia s divákom sa ešte dá pochopiť, celok však doplatí aj na tempo. Ubieha fajn, ale čím sme ďalej, tým mu dochádza dych a finále je otázne.

Potenciál tu bol, dobrý tvorca tiež a predsa to na nový kult nestačí. Ale paradoxne sa film sleduje fajn a nudiť sa nebudete – len nebudete úplne spokojní s jeho časťami a napríklad aj castingom (Powell je slabý, Emilia Jones má málo priestoru a pod.)

PS – Z prémiových formátov sa núka Dolby Atmos, IMAX i 4DX. Pre akčné scény sú vhodné všetky, v IMAX výborne znie hlučný vizuál a najmä finále či niektoré naháňačky sú pekne stvárnené. 4DX je však zaujímavá voľba, lebo vystačí si s menším plánom a plejáda efektov umocňuje dystopický pocit. Akčné scény dodajú šťuchance či pohyb sedadiel, do toho občas para či vôňa a veľmi dobre sa vníma finálna sekvencia, kde sa vystrieda pekný mix efektov. Už keď chcete prebiť občas fádny pocit z filmu, 4DX s efektmi ho dokážu prebiť.

The Running Man (UK/USA, 2025, 133 min.)
Réžia: Edgar Wright. Scenár: Stephen King, Michael Bacall, Edgar Wright. Hrajú: Glen Powell, William H. Macy, Lee Pace, Emilia Jones, Michael Cera, Daniel Ezra, Jayme Lawson, Sean Hayes, Katy O’Brian with Colman Domingo and Josh Brolin