Orson Welles by sa dnes dožil 100 rokov! |
Jeden z najväčších režisérskych géniov, zlé dieťa Hollywoodu, okrem filmu aj kráľ divadla či autor najslávnejšej rozhlasovej hry všetkých čias (mystifikačná reportáž na motívy Vojny svetov)

Jeden z najväčších režisérskych géniov, zlé dieťa Hollywoodu, okrem filmu aj kráľ divadla či autor najslávnejšej rozhlasovej hry všetkých čias (mystifikačná reportáž na motívy Vojny svetov). Mal mnoho prívlastkov či zásluh. Orson Welles (6. máj 1915 – 10. október 1985). Jeho najpokrokovejším filmovým dielom je paradoxne to prvé – Občan Kane (Citizen Kane, 1941), právom už dlhé desaťročia označované za „najlepší film všetkých čias“. Ak sa ale bavíme výlučne o celovečerných debutoch, toto prvenstvo mu už asi nikto nikdy nezoberie. Charakteristickými črtami jeho jedinečného režisérskeho rukopisu, ktorým v Občanovi Kaneovi ohromil, boli: rafinovaná, nelineárna (flashbacková) narácia, špecifické použitie svetla typické neskôr pre film noir (tzv. chiaroscuro svietenie), nezvyčajné uhly kamery, inovatívne zvukové techniky prepožičané z rádia, hĺbka ostrosti záberu s niekoľkými vrstvami deja súčasne či dlhé kamerové nájazdy a odjazdy. Welles si zamiloval štýl noir, v ktorom nakrútil tri snímky: thriller s povojnovou atmosférou Cudzinec (The Stranger, 1946), vizuálne extravagantnú drámu Dáma zo Šanghaja (Lady from Shanghai, 1947) a jeden z noirových vrcholov – dusivý „čierny“ thriller z prostredia americko-mexickej hranice Dotyk zla (Touch of Evil, 1958). Welles týmto majstrovským kriminálnym počinom „oficiálne“ zabuchol dvere za klasickou érou filmu noir. Mimochodom, vo všetkých spomínaných dielach si aj zahral. Inak tomu nebolo ani v jeho mimo-noirovej tvorbe, kde sa venoval shakespeareovským adaptáciám (napríklad Macbeth /1948/ či najmä majstrovský a divácky prehliadaný Othello /1952/ ocenený Zlatou palmou v Cannes) a zabúdať nesmieme ani na vizuálne pôsobivé filmové spracovanie Franza Kafky – Proces (1962). Zaujímavosťou je, že všetky tri spomínané tituly vznikli v Európe. Za zmienku stojí aj kultový britský noir Tretí muž (The Third Man, 1949) odohrávajúci sa v reálnych lokáciach povojnovej Viedne. Ten síce Welles nerežíroval, ale postava Harryho Limea mu dokonalo sadla a jeho dnes už legendárny herecký nástup (očami!) je naozaj nezabudnuteľný. Je dosť možné, že práve Tretí muž je Wellesov najznámejší film, aj keď v ňom paradoxne „iba“ hral. Tento rok si pripomíname nielen 100 rokov od Wellesovho narodenia, ale (v októbri) zároveň 30 rokov od jeho úmrtia. Bol trikrát ženatý, vrátane herečiek Rity Hayworth a Paoli Mori. Získal dvoch Oscaroch: za scenár k Občanovi Kaneovi a za celoživotné dielo. Aký je váš obľúbený film od Orsona Wellesa? Ozaj, videli ste jeho filmy? |
NAJČÍTANEJŠIE |
- Debut slovenskej režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja, uved
- Slovenský film Neplatené voľno čaká unikátna zdieľaná svetová premiéra v Karlových
- Kronika večných snílkov: Magická groteska Rasťa Boroša už tento týždeň v kinách
- Dinosaury majú smolu. Keď ich už raz zničil asteroid, prichádza ďalší Jurský svet
- Ďalší ročník filmového festivalu 4 živly prinesie do Banskej Štiavnice Radosť
- Stream novinky: Jaws @ 50: The Definitive Inside Story, Black Bag, Heads of State,
- Karlovarský festival uvedie tri nové slovenské filmy v súťažných sekciách, pripome
- Kontroverzný Zbormajster prináša skutočnosťou inšpirovaný príbeh o pražskom dievče
- Hosťami Letnej filmové školy budú Ulrich Seidl a Lukas Moodysson
- Po Berlinale, Annecy i Zlíně mieria animované Pohádky po babičce na ďalšie festiva