VIDOCQ - FANTÓM PARÍŽA

VIDOCQ - FANTÓM PARÍŽA

článok



O nakrúcaní:

Fantóm Paríža je historicky prvým vysokorozpočtovým filmom, ktorý bol v Európe kompletne natočený digitálnou kamerou. Vďaka revolučnej technológii Sony High-Definition Camera sa tak radí k americkému veľkofilmu Star wars: Epizóda II - Klonovaní útočia Georga Lucasa. Snímka režiséra Pitofa je však po stránke obsahu a formy čisto európskym projektom, ktorého autor má kľúčový podiel na rozvíjaní digitálnych technológii na starom kontinente. Pitof sa už podieľal na takých významných projektoch akými sú poetické snímky Delikatesy (1991) a La cité des enfants perdu (1995) režisérov Marca Caroa a Jeana-Pierra Jeuneta, s ktorým ako supervízor vizuálnych efektov spolupracoval na jeho hollywoodskom debute Votrelec: Vzkriesenie (1997). Spolupracoval aj na typicky francúzskom comicsovom dobrodružstve Asterix a Obelix (1999, réžia Claude Zidi).

Cieľom Pitofa, ako autora vizuálnej koncepcie Fantóma Paríža a zároveň debutujúceho režiséra sa tentokrát stalo znovu-stvorenie Paríža roku 1830, ako sveta naplneného ponurou temnotou a všadeprítomným strachom z tajomného vraha. Jeho hlavnou inšpiráciou k tejto náročnej práci boli obrazy Gustavea Moreaua (1826-1898) - predstaviteľa francúzskeho symbolizmu a spolutvorcu európskej secesie. Precízna práca s detailami vrátane farebných úprav, rovnako ako kompletná realizácia autorského zámeru sa tak odrazila na skutočnosti, že digitálna postprodukcia filmu trvala celý rok - rovnako dlho ako jeho scenáristická príprava. 

Vidocq - Fantóm Paríža Vidocq - Fantóm Paríža Vidocq - Fantóm Paríža

K tej si debutujúci režisér pozval Jeana-Pierrea Grangého, ktorého poznáme ako autora románovej predlohy a scenáristu krimithrillera Matthieua Kassovitza Purpurové rieky (2000). Už počas písania scenáru bola zohľadňovaná skutočnosť, že počítačom vytvorené efekty budú zohrávať v pripravovanom filme mimoriadne dôležitú úlohu. Ukázať, ako vyzeralo mesto nad Seinou pred 170 rokmi - pred priemyselnou revolúciou, urbanizáciou a populačnou explóziou - to bola jedna z úloh, ktoré si autori vytýčili už v priebehu vzniku textu. Zdanlivo obyčajný obraz scenára musel byť napísaný s ohľadom na súčasné možnosti digitálnej technológie. Počas postprodukcie tak bolo na špičkových špecialistoch z Pitofového tímu, aby vytvorili presne taký Pariž, aký stál v 19 storočí. Počítačoví grafici museli vytvoriť zmenšený virtuálny model a tvorcovia zvláštnych efektov následne vymazali v natočených scénach moderné prvky a nahradili ich pôvodnými, ktoré sú známe z dobových obrazov a rytín.
 
Nemenej dôležité bolo stvorenie zápornej postavy: Alchymista totiž nieje len obyčajnou postavou, ale skôr pekelným stvorením, pri zrode ktorého sa stretli nielen scenáristi, ale aj kaskadéri a počítačoví grafici. Aby bol výsledok presne taký, ako si režisér Pitof želal, vystriedal sa v Alchymistovom kostýme kaskadér, boxerský šampión a dokonca aj hiphopový tanečník. Jeho hrozná tvár schovaná pod kapucňou bola však opäť úlohou pre počítačových grafikov.

Protivníci tohoto pekelného stvorenia, sú však veľmi ľudskí a záležalo na ich hereckých predstaviteľoch, ako dokážu dodať vierohodnosť počítačom stvorenému zlu. V tomto prípade autori neváhali staviť na istotu a úlohu spisovateľa Etienna Boisseta zverili vychádzajúcej hviezde francúzskeho filmu Guillaumeovi Canetovi, zatiaľ čo part charizmatického Vidocqa, ktorý s Alchymistom v súboji neuspeje, ponúkli európskej hereckej jednotke Gérardovi Depardieovi. Úloha krásnej Preah pripadla herečke španielskeho pôvodu Inés Sastreovej a skúsený André Dussolier stvárnil rolu Lautrenneseho. Fantóm Paríža sa tak stal filmom, ktorý svojim divákom ponúka veľké dobrodružstvo spájajúce hereckú akciu s temnou atmosférou dávnych časov, stvorenú pomocou najmodernejšej techniky.

Na tohtoročnom festivale Fantasporto získal Fantóm Paríža ocenenie za najlepšie zvláštne efekty a na MFF fantastických filmov v Bruseli bol ocenený zlatou Veľkou cenou ako najlepší európsky fantastický film roku.

Kto je Vidocq?

Jeden z prvých detektívov francúzskej Sureté - Eugéne Francois Vidocq, ktorého vo filme hraje Gérard Depardieu - skutočne existoval. Na vytvorení romantickej aury, ktorou je obklopený tento zločinec, ktorý sa jedného dňa rozhodol vložiť svoje schopnosti do služieb spravodlivosti, sa podieľala predovšetkým jeho autobiografia, vydaná v roku 1829. Skutočný Vidocq bol synom chudobného pekára a po bohatej kariére zlodeja, cirkusanta, tuláka, galejníka a majstra v útekoch z väzení sa dal k dispozícii vtedy čerstvo založenej Sureté, za čo si vyslúžil amnestiu za všetky svoje staré priestupky. Svoje dôverné známosti s podstvetím, využíval k zbieraniu informácii a usvedčovaniu pachateľov. Chválil sa, že počas 18 rokov svojej policajnej činnosti poslal za mreže neuveriteľných 20 000 ľudí (čiže každý deň v priemere troch), čo znamená, že jeho pamäte sú postavené na pravde, polopravde a úplných výmysloch.

Vidocqa spomína napr. Edgar Alan Poe vo svojej legendárnej poviedke Vraždy na ulici Morgue (1841), ktorá stanovila základy európskeho detektívneho románu a vytvorila postavu "veľkého detektíva". Tam je však skutočný profesionálny detektív Vidocq (obmedzený svojou horlivosťou a neschopnosťou odpútať sa od detailov) kritizovaným protipólom Poeova vymysleného intelektuálneho analytika - elegantného detektívneho amatéra Dupina.

Vidocq znova ožil v tvorbe francúzskeho spisovateľa románov na pokračovanie a scenáristu Arthura Bernédea, ktorý mimochodom stvoril aj ďalšie slávne postavy: presláveného - tajomného pomstiteľa Judexa, či fantómatického Belphégora (ten sa nedávno vrátil na strieborné plátno v nepodarku Belphegor: Fantóm Louvru). Vidocq sa objavil už v nemom filme: v roku 1922 sa stal titulnou postavou krimifilmu Jeana Kemma, v roku 1938 bol hrdinou filmu Jacquese Daroya a v roku 1967 si ho ako hlavnú postavu požičal Marcel Bluwal a Claude Loursais pre svoj televízny seriál Les nouvelles aventures de Vidocq. V rokoch 1971-1975 títo tvorcovia vytvorili ďalší seriál, v ktorom úlohu Vidocqa stvárnil francúzsky herec Claude Brasseur. Zatiaľ naposledy sa Vidocq objavil vo filme Douglasa Sirka A Scandale in Paris (1946), kde ho stvárnil George Sanders.

Vidocq - Fantóm Paríža Vidocq - Fantóm Paríža Vidocq - Fantóm Paríža

O hercoch:

Gérard Depardieu (Eugéne Francois Vidocq)

Pravdepodobne najznámejší francúzsky a zároveň aj európsky herec oslávi v decembri tohto roku svoje 54. narodeniny a so svojim kreditom superhviezdy, ktorá sa dokázala presadiť aj v Hollywoode, má povesť žijúcej legendy. Od svojho debutu v krátkom filme Le beatnik et le minet (1965), si na svoje konto zapísal desiatky pozoruhodných úloh.

Držiteľ hereckej ceny Gérarda Philipa 1973 je dvojnásobným laureátom Césara (za drámu Francoise Truffauta Posledné metro z roku 1981 a za adaptáciu hry Jeana-Pierrea Rappenaua Cyrano de Bergerac z roku 1990) a deväťkrát bol na ňu nominovaný (okrem iných aj za u nás známe filmy Polícia - 1986, Pod slnkom Satanovým - 1988 a Camille Claudelová - 1989). Cyrano de Bergerac mu vyniesol tiež cenu za herecký výkon na MFF v Cannes 1990 a nomináciu na Oscara 1991 a cenu BAFTA 1992. Medzi ďalšie ocenenia, ktoré Depardieu počas svojej dlhej kariéry získal, patria aj Zlatý lev za celoživotné dielo na MFF Benátkach 1997, kde už predtým získal Volpiho pohár za krimi Polícia (1985).

Medzi ďalšie ocenenia Depardieuovej hereckej práce patrí aj nominácia na Európsku filmovú cenu za kostýmové dobrodružstvo Muž so železnou maskou (1998). To patrí medzi hercové "hollywoodske" vybitie, ktoré spojuje oddychové ladenie (výnimkami je len titulný part v ambicióznej historickej dráme 1492: Dobytie raja (1992) a úloha Reynalda v pôvodnej nezostrihanej verzii Hamleta režiséra Kennetha Branagha (1996). O tom, že tiež zámorské publikum môže uznať jeho hviezdny kredit, svedčil už hercov americký debut - komédia Petra Weira Zelená karta, za ktorú bol ocenený Zlatým glóbusom 1990.  Medzi Depardieuove ďalšie americké filmy patrí i hollywoodsky remake vlastnej francúzskej komédie Otec, alebo milenec? (1944). V tragikomédii Normana Jewisona Bogus, si Depardieu zahral s Whoopi Goldbergovou a v rodinnom dobrodružstve 102 dalmatínov sa objavil ako zloduch po boku Glenn Close. Medzi ďalšie úlohy, do ktorých Depardieu investuje svoj hviezdny kredit, patrí dobromyselný silák z dvojice francúzskych comicsových dobrodružstiev Asterixa a Obelixa. Ako režisér sa angažoval iba raz a to vo filmovom prepise klasickej komédie Tartuff (1984).

Guillaume Canet (Etienne Boisset)

Narodil sa v roku 1973 a ako herec debutoval v televíznom filme Ils n'ont pas 20 ans (1994). O päť rokov neskôr bol nominovaný na Césara za film režiséra Pierrea Joliveta En plein coeur (1998). V našich kinách sme tohto sympatického herca mohli vidieť zatiaľ len v menšej úlohe drámy Dannyho Boylea Pláž (2000). Medzinárodnú kariéru si začal budovať aj učinkovaním v nezávislom filme režiséra Jerryho Schatzberga The Day the Ponies Come Back. Spolupracoval aj s ďalšími slávnymi režisérmi, napr. s Patrickom Chéreauom alebo s Andrzejom Zulawskim (v jeho filme La fidelité si zahral po boku Sophie Marceau). Hraje v televízii, v divadle a pokúša sa o réžiu - zatiaľ len v rámci krátkych filmov a reklám.

Inés Sastre (Preah)

Španielska herečka, ktorá budúci rok oslávi tridsaťrokov, zahájila svoju profesionálnu kariéru už vo svojich dvanástich rokoch, kedy si prvý krát zahrala v reklame. Z reklamného priermyslu a modelingu viedla jej cesta priamo na strieborné plátno vďaka Carlosovi Saurovi, ktorý su ju vybral pre úlohu Elvíry vo svojom historickom dobrodružstve El Dorado (1988). Na začiatku 90. rokov zakotvila v Paríži, kde sa okrem herectva aj naďalej venovala modelingu (v roku 1995 bola novou tvárou firmy Lancome). V remaku klasickej hollywoodskej komédie Sabrina (1995), sme ju mohli vidieť ako jednu z parížskych modeliek. Za hlavnú úlohu vo filme Un amor de Borges (1999) získala Strieborného kondora od Spoločnosti argentínskych filmových kritík. So svojim hereckých partnerom z filmu Fantóm Pariža - Gérardom Depardieuem - sa stretla už v televíznej minisérii Gróf Monte Christo (1998), kde svoj šarm prepožičala otrokyni Haidée.

André Dussolier (Lautrennes)
 
Patrí medzi najvýznamnejších francúzskych hercov strednej generácie (ročník 1946). Rodičia z neho síce chceli mať profesora, on sa ale už na gymnáziu začal venovať divadlu a tiež počas svojich univerzitných štúdii modernej filologie paralelne rozvíjal svoje divadelné aktivity. Herecké vzdelanie si doplnil na parížskom Štátnom konzervatóriu dramatického umenia. V absolventskom predstavení si ho všimol režisér Francois Truffaut a obsadil ho do úlohy nesmelého sociológa Prévinea do svojej čiernej komédie Une belle fille comme moi (1972).

V 80. rokoch začal spolupracovať a Alainom Resnaisom (La vie est un roman, 1983, Mélo, 1986 - nominácia na Césara). Medzinárodnú popularitu mu však priniesol až part sukničkárskeho stevarda v komédii režisérky Coline Serreau Traja muži a nemluvňa (1985), ktoré poznáme rovnako ako Dočasný raj (1981) režiséra Andrása Kovácsa - i z našich kín. Resnaisova dráma Láska až za hrob (1983) s snímka režisérky Jeanne Labrune Z piesku a krvi (1988) patrí k tomu málu filmov s Dussolierovou hereckou účasťou, ktoré sme mohli vidieť aspoň v televízii. Po boku Jiřího Menzela si zahral v politickej groteske Tadeusza Konwickiho La petite Apocalypse (1992), ktorá však v našich kinách nebola uvedená. Nedávno sme si však mohli pripomenúť aspoň Dussolierov hlas v komédii Jeana-Pierrea Jeuneta Amélia z Montmartru, kde stvárnil úlohu neviditeľného rozprávača celého príbehu.
 
V roku 1993 získal Dussolier prestížneho Césara za part huslového majstra Maxima v melodráme Claudea Sauteta Un couer en hiver (1992). Rovnako prestížneho ocenenia sa mu dostalo v roku 1998 za film On connait la chanson a najnovšie tohto roku - za snímku La chambre des officiers.

Vidocq - Fantóm Paríža Vidocq - Fantóm Paríža Vidocq - Fantóm Paríža

O tvorcoch:

Pitof (réžia, scenár)

Debutujúci režisér, ktorého skutočné meno je Jeasn-Christophe Comar, je dobre známy predovšetkým ako autor zvláštnych efektov v niekoľkých významných európskych a amerických filmoch. Je však tiež strihačom a hudobníkom. Svoju umeleckú kariéru zahájil v roku 1979 a zbieral skúsenosti ako asistent réžie a strihač predovšetkým v reklamných spotoch. Ako jeden z priekopníkov digitálneho obrazu pracoval na reklamách a videosnímkach významných svetových režisérov (napr. Marc Caro a Jean-Pierre Jeunet, Lars von Trier, Jean-Jacques Beineix, Wim Wenders, Claude Miller či Jean-Marie Poiré). S Alainom Chabatom vytvoril v roku 1997 populárnu reklamu na Pinball a za triky v reklamnom spote na "Mulino bianco" získal cenu Miglior usi degli effetti speciali v rámci festivalu Spotitalia 1995. Pozornosť v tejto oblasti si získal tiež ako samostantý režisér (za spot "Hommage to Jesse Owens a Carl Lewis" získal cenu Podium d'Or na Mifedu 1996 a cenu Theiere d'Or na festivalu Imagina 1996). V tejto dobe tiež spolupracoval na znelkách televíznych staníc La Cinq a TF1.

V rokoch 1990-1998 mohol vďaka špeciálne vytvorenému počítačovému programu ponúknuť svoje schopnosti ako supervízor či režisér vizuálnych efektov takým tvorcom ako je Bertrand Tavernier, Yves Robert, Jean-Maria Poiré (Návštevníci, 1984), Gérard Oury (La soif de l'or, Fantome avec chauffeur), Gérard Jugnot (Casque bleu, Fallait pas!), Luc Besson (Johanka z Arku, 1999) alebo Claude Zidi (Asterix a Obelix, 1999).

Ako druhý režisér a supervízor zvláštnych efektov sa podieľal na štvrtej časti sci-fi Votrelec: Vzkriesene Jeana-Pierrea Jeuneta (druhá cena v kategórii zvláštnych efektov Imagina 1997)

 


 


 



autor press kit 26.11.2002
  • DVD: Fantóm Paríža (Vidocq) (04.06.2003 21:23:06)
  • Fantóm Paríža (07.12.2002 13:26:50)
  • Meno:
    ODOSLAŤ
    :)

    Žáner: Krimi/Triler
    Minutáż˝: 100 min
    Krajina: Francúzsko
    Rok výroby: 2001
    Homepage www

    Premiéra:
    Premiéra SK:
    0 z 10
    0 z 10
    FILMOVÉ PREMIÉRY
    13.1 |
    hodnotenie 7/10
    13.1 |
    hodnotenie 8/10
    20.1 |
    20.1 |
    20.1 |
    hodnotenie 7/10
    20.1 |
    hodnotenie 9/10
    20.1 |
    hodnotenie 6/10
    27.1 |
    hodnotenie 6/10
    27.1 |
    27.1 |
    NAJČÍTANEŠIE
    |DON'T LOOK UP
    4
    hodnotenie 8/10
    |MATRIX RESURRECTIONS
    5
    hodnotenie 6/10
    |SPIDER-MAN: BEZ DOMOVA
    0
    hodnotenie 9/10
    |NAJHORŠÍ ČLOVEK NA SVETE
    0
    hodnotenie 8/10
    |KINGSMAN: PRVÁ MISIA
    0
    hodnotenie 8/10
    |SPENCER
    1
    hodnotenie 6/10
    |SILENT NIGHT
    0
    hodnotenie 6/10
    |THE LOST DAUGHTER
    0
    hodnotenie 8/10
    FILMOVÉ NOVINKY
    REBRÍČEK SK
    01 |
    návšt. 28880
    02 |
    návšt. 11549
    03 |
    návšt. 1422
    04 |
    návšt. 902
    05 |
    návšt. 701
    06 |
    návšt. 863
    07 |
    návšt. 550
    08 |
    návšt. 598
    09 |
    návšt. 443
    10 |
    návšt. 214
    REBRÍČEK US
    01 |
    $30,0 mil.
    02 |
    $20,1 mil.
    03 |
    $8,0 mil.
    04 |
    $2,3 mil.
    05 |
    $2,2 mil.
    06 |
    $1,6 mil.
    07 |
    $1,6 mil.
    08 |
    $0,942 mil.
    09 |
    $0,883 mil.
    10 |
    $0,823 mil.
    SOCIÁLNE SIETE
    KOMENTÁRE
    Kinema.sk - filmy, seriály

    sector logo
    network
    ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2022 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk