|
MICHAEL |
MICHAEL |
Recept na univerzálny, no nie príliš inovatívny hudobný biopic sa dá odhadnúť z historickej skúsenosti. Skúsme z brucha. Stačí, ak nalejete do dobre známej žánrovej formy divácky stráviteľné dramaturgické ingrediencie.
Napríklad traumu z detstva, niekoľko strihových montáží, trochu klišé, chronologický výpočet kariérnych míľnikov hlavnej hviezdy a vyrovnanie sa s traumou z detstva. Nejak takto, z rýchlika, by sa dala opísať aj novinka Antoinea Fuquu Michael.
Vo filmovom životopise mapujúcom kariérny štart popovej megahviezdy Michaela Jacksona však svieti aj jedna ingrediencia navyše. A to výrazný „slon v miestnosti“, okolo ktorého snímka našľapuje po špičkách s paradoxne ohlušujúcim rachotom.
Na výber sú dve možnosti
Natočiť filmový životopis o Michaelovi Jacksonovi nie je úplne ľahký oriešok. Popová superstar síce dostala dar od Boha, no zároveň sa na jeho osobu za desaťročia nenalepili len historky typu „from zero to hero“, ale aj kauzy, ktoré sa vznášajú nad spevákovým odkazom. Vyčistime si teda stôl. Autori potenciálneho životopisu majú dve možnosti.
Buď zapracujú do snímky o Jacksonovi aj linku o podozreniach z možného nevhodného správania voči maloletým, alebo túto informáciu odsunú bokom na druhú až päťdesiatu koľaj. Film si vybral druhú, komfortnejšiu možnosť. Kauzu tak explicitne úplne odignoroval, no „slon v miestnosti“ zostal.
Slon v miestnosti
Michael klasicky štartuje od detstva, teda éry, keď chlapec v sebe objavuje talent a začína ho cibriť prvými krôčikmi v súrodeneckej kapele Jackson 5. Fuqua tak buduje tradičný biopic, v ktorom sa fokusuje na spevákovo detstvo, fungovanie v „boybande“, ale najmä na vzťah protagonistu s otcom. Prvé minúty expozície hodia diváka rovno do vody a Michaela predstavia ako talentované dieťa s potenciálnou hviezdnou budúcnosťou.
Film spočiatku vyzerá, že sa snaží „obhospodáriť“ široký výrez zo spevákovej kariéry, no napokon zisťujeme, že ide o kapitolu rámcovanú práve detskými rokmi a posledným koncertom bratov Jacksonovcov. Teda v skratke: film sa zameriava najmä na vzťah otec – syn a tento motív v záverečných minútach zaujímavo pointuje.
Síce výber leitmotívu vyrovnávania sa s despotickou otcovskou figúrou nie je nijako objavným rozprávačským prvkom, no aspoň film tematicky ukotvuje. Vidieť, že Fuqua už má vo filmografii niečo odtočené. Zhodou okolností má na konte aj jeden z najvýraznejších krimi trilerov nultých rokov – Training Day.
Damoklov meč
Režisér tak nemá problém vizuálne zaujať či vyskladať pôsobivý javiskový kabaret, ktorý vás priklincuje k sedačke a uznanlivo nad filmovým kumštom nadvihnete obočie. Bohužiaľ, počas takmer celej stopáže nad filmom visí Damoklov meč kľúčovej otázky: nechceli sme v súvislosti s Jacksonom riešiť trochu iné témy?
Otcovský motív síce môže byť akokoľvek silný, no osoba Michaela Jacksona je skrátka tak sprofanovaná, že všeobecný dopyt sa chtiac-nechtiac prikláňa k iným témam. Či už ide o rasovú problematiku, oddelenie umenia od umelca, prerazenie afroamerického speváka vo svete belošskej pop music alebo spomínaného kostlivca v skrini. Snímka síce nazrie do dvoch či troch Pandoriných skriniek, no väčšinou okolo nich len alibisticky prekorčuľuje k bezpečnejším témam.
Postava otca je tak de facto jediným prvkom, ktorý podľa filmu vplýva na Jacksona negatívne a deštruktívne. Podľa tejto logiky Michael vlastne žije v nekonfliktnom svete a laboratórnych podmienkach predurčených na úspech.
Alternatívny vesmír
Každá z vedľajších postáv protagonistu ho len uznanlivo potľapkáva po pleciach a zdá sa, že žije v neuveriteľne prajnom alternatívnom vesmíre. Univerze, v ktorom takmer úplne absentujú rasizmus, xenofóbia a kde sa tancom dajú zaceliť vojny gangov.
Koniec koncov, práve vďaka podobne vyfabrikovanému ekosystému svet okolo popovej hviezdy vyznieva umelo a neuveriteľne. A to najmä preto, že Jackson pre masového diváka nie je nepopísaný list.
Michael tak nie je ani tak hlbšou sondou do reálií dobového šoubiznisu, ale skôr vysnenou bájkou o tom, ako by si tvorcovia a Jacksonova rodina želali, aby si svet speváka pamätal. Teda ako talentovaného človeka, ktorý to mal síce v živote ťažké, no napriek patáliám sa prebojoval na vrchol hudobných rebríčkov a do sŕdc fanúšikov.
Fuquov biopic je však na konci dňa skôr PR katalógom, ktorý do značnej miery ignoruje realitu, ktorá v druhom pláne dupoce už na plné obrátky.
Michael (UK/USA, 2026, 127 min.)
Réžia: Antoine Fuqua. Scenár: John Logan. Hrajú: Jaafar Jackson, Nia Long, Juliano Krue Valdi, Miles Teller, Colman Domingo ...