DVAJA PROKURÁTORI

Mimoriadne produktívny ukrajinský režisér bieloruského pôvodu – Sergej Loznica, vo svojich prevažne dokumentárnych (Blokáda, Majdan, Stalinov štátny pohreb, Kyjevský proces), ale aj v hraných počinoch (Donbass) tematizuje súčasné politické problémy a s nimi súvisiace historické témy. Je tiež známy svojou fascináciou udalosťami v Sovietskom zväze v období okolo druhej svetovej vojny. Najnovšie opäť priniesol príbeh z čias Stalina a po hranom trojlístku titulov Moje šťastie (2010) – V hmle (2012) – Krotká (2017) sa aj jeho novinka uchádzala (minulý rok v máji) na festivale v Cannes o prestížnu Zlatú palmu.

Divák sa ocitá v Sovietskom zväze na vrchole stalinských hrôz v roku 1937. Vo väzenskej cele sa pred starou pieckou roztrháva vrece s tisíckami listov od väzňov, ktorých tendenčne krivo odsúdili za činnosť proti režimu. Ich autori prišli o slobodu a zdravie pre označenie „škodlivý spoločenský živel“. Jeden list za druhým sa mení v uhlíky a dym. Navzdory všetkému jeden z nich doputuje až na stôl miestneho mladého prokurátora Alexandra Korneva.

Kornev (uhrančivo minimalistický Aleksandr Kuznetsov) je čerstvým absolventom práva, cieľavedomým, idealistickým, no neskúseným advokátom a v neposlednom rade čestným mladým Sovietom. Ako novovymenovaný dohliadajúci prokurátor má za úlohu reagovať na sťažnosti občanov. Krvou napísaný odkaz, v ktorom jeho uväznený autor žiada o osobnú návštevu zástupcu prokuratúry, aby sa mu mohol zdôveriť s dôležitými svedectvami, ho nenechá ľahostajným a jednu zo svojich prvých úloh v úrade preto berie mimoriadne zodpovedne.

Oblastný prokurátor robí maximum v rámci svojich kompetencií, aby sa s dotyčným väzňom stretol. Jeho cesta začína v politickej väznici, kde končia obete agentov tajnej štátnej polície NKVD (pôsobnosť v rokoch 1934 – 1946). Počas putovania z kancelárie do kancelárie, úzkymi chodbami chladnej väznice naráža na celý rad absurdných otázok, mračiacich sa, prepichujúcich pohľadov, nastrčených ramien a väčších či menších pokusov o obštrukciu.

Kornev evokuje kafkovského hrdinu. Vývoj príbehu možno vnímať aj ako variáciu na dva najslávnejšie romány Franza Kafku: Proces a Zámok. Na kafkovský pocit blúdenia, odcudzenia, absurdnosti, bezbrannosti a bezvýchodiskovosti si po väznici následne spomeniete aj na prokurátorovej ceste do kancelárie samotného generálneho prokurátora v Moskve, kde chce podať oficiálnu sťažnosť na neľudské zaobchádzanie s väzňom.

Spravidla statická kamera zachytáva prokurátora na jeho zacyklenej, frustrujúcej úradníckej odysei. Jej precízne umiestnenie, takmer štvorcový formát obrazu, práca s mizanscénou a čisté (často symetrické) kompozície robia z diváka nemého a bezmocného svedka väzensko-byrokratickej mašinérie.

Ak ste sa už v súvislosti s týmto titulom stretli s prirovnávaním k Wesovi Andersonovi, musíme „podobnosti“ rozviesť a uviesť na pravú mieru, aby ste nemali mylné očakávania. Andersonova smutno-veselá poetika plná bizarných postavičiek a farebne štylizovaných, symetrických priestorov totiž už z helikoptéry nekorešponduje s Loznicovým realistickým, dokumentárnym prístupom.

Jedine niektoré symetrické kompozície, ktoré si objektív kamery vyberá, môžu pripomenúť jeho povestnú „terapiu mizanscénou“. Na záver, kým Andersonova štylizácia býva bizarno-veselá, v tomto prípade nemožno hovoriť o inej než o bizarno-, či kafkovsko-depresívnej. Oveľa priliehavejšia kamerová analógia sa natíska napríklad s tvorbou Rakúšana Ulricha Seidla (V pivnici).

Filmár Sergej Loznica, vychýrený pre svoje desivé, dokumentárne svedectvá, nám najnovšie pripravil exkurziu chodbami a kanceláriami sovietskeho totalitného režimu. Dvaja prokurátori sú nepríjemnou, komornou konverzačnou drámou o boji jednotlivca proti systému z vrcholného obdobia stalinských politicko-spoločenských čistiek, kde vynikne mrazivo autentická atmosféra a chirurgická presnosť rámovania kamery a strihu.

Deux procureurs (Francúzsko/Nemecko/Rumunsko/Lotyšsko/Holandsko/Litva, 2025, 118 min.)
Réžia: Sergej Loznica. Scenár: Sergej Loznica. Predloha: Georgij Děmidov (kniha). Kamera: Oleg Mutu. Hudba: Christiaan Verbeek. Hrajú: Aleksandr Kuznetsov, Anatolij Bělyj, Vytautas Kaniušonis, Alexandr Filippenko, Valentin Novopolskij, Sergey Podyminuys ...