CESTA ZLOČINU

Snaha o natočenie kvalitného heist filmu je nezávideniahodný tvorivý proces. Každý vás bude porovnávať s Bodom zlomu a Neľútostným súbojom a nájsť v podžánri svieži, neprevarený motív je sizyfovskou fuškou. Bart Layton sa rozhodol podstúpiť túto tortúru a prekvapivo priniesol do multiplexov aj klubových kín zaujímavú mestskú krimi mozaiku.

V Ceste zločinu tak na prvý signál zaujme najmä casting, ale aj charakterová výbava samotných postáv. Tie totiž nepripomínajú papundeklových panákov vyskakujúcich zo scenára, ale uveriteľných nešťastníkov hľadajúcich kus šťastia v nešťastnom Meste anjelov v polčase rozpadu.

Špinavý losangelský slowburn

Layton namiešal v bubľajúcom kotli Los Angeles celkom klasický koncept honu mačky na myš, teda policajta na zlodeja. Zatiaľ čo v tomto prípade je protagonistom balansujúcim na hrane zákona Davis (Chris Hemsworth), na stope mu je muž zákona Lou (Marc Ruffalo). Zlodej šperkov si tak akosi tradične filmovo brúsi zuby na posledný kšeft, „po ktorom zavesí lupičské remeslo na klinec“.

Okrem toho doslova „narazí“ na osudovú romancu, ktorá ho má vytrhnúť z kriminálnych vôd, a niekde v druhom pláne má v pätách – a za nárazníkom – aj detektíva, ktorého šatník zažil pätnásť minút slávy ešte v minulom storočí. Duel zádumčivého zlodeja a otrhaného poliša zo second handu je prekladaný ďalšími postavami.

Na scéne sa tak objavujú síce sekundárne, no kľúčové figúrky – poisťováčka Sharon, ktorá to hrá tak trochu na dve strany, a prvok kontrolovaného chaosu Ormon (Barry Keoghan). Layton si spočiatku dáva na čas, no ide o účelovú taktiku rozhadzovania na prvý pohľad nesúvisiacich príbehových omrviniek.

Nahadzuje postavy, motívy, stávky a motivácie a kontrolovaný slowburn sa postupne ženie po losangelskej diaľnici lemovanej sociálnou priepasťou priamo do nevyhnutnej katastrofy.

Postavy, ktoré dávajú zmysel

Naprieč úctyhodnou stopážou (140 minút) sa postavy preplietajú dejom, ale aj navzájom medzi sebou. Pretínajú si osobné príbehové trajektórie, míňajú sa na ošúchaných štvorprúdovkách a spočiatku si ich scenár medzi sebou akosi účelovo pinká. Práve postavy sú alfou a omegou Cesty zločinu.

Osudová rovnica medzi ústrednou dvojicou funguje, no spomínaná previazanosť charakterov a osudov mohla prísť počas filmu o niečo skôr. Ak si však rozoberieme Hemsworthovu a Ruffalovu postavu na drobné, logicky sa dopĺňajú a zároveň zdatne pracujú s dramaturgickými filmovými klišé. Tie scenár zručne ohýba a transformuje protagonistov z klasickej škatuľky policajta a zlodeja (dobro verzus zlo) do zóny morálne šedých rozhodnutí.

Dej zároveň nemoralizuje, ale pohráva sa s viacerými otázkami morálky, etiky a boja „tých dobrých“ so „zlými“. Film tak pracuje so schémou, v ktorej zlodej Davis a detektív Lou nie sú individualitami, ale príbehovým jinom a jangom. Jeden bez druhého nedokážu fungovať a spoločne vytvárajú fungujúci ekosystém dobra a zla.

Mozaikovitú štruktúru dopĺňa práve Barry Keoghan. Nie je však postavou do počtu, ale má vlastnú príbehovú archu a ako bonus vypĺňa prázdne dejové miesta a motivácie bezprostredného okruhu dvojice hlavných hrdinov.

Takmer dokonalá žánrovka

Layton v Ceste zločinu dokazuje, že má remeslo pevne v rukách, no akosi rád žongluje s nebezpečným inventárom ingrediencií, ako je napríklad prvok náhody. Tá by sa mala podľa scenáristických šlabikárov vo filme objaviť primárne v expozícii či prvej tretine príbehu. Ak autor bombarduje snímku nepravdepodobnými náhodnými situáciami naprieč celým dejom, môže podobná dramaturgia pôsobiť rušivo.

Layton toto učebnicové pravidlo asertívne obchádza a darí sa mu náhodu dávkovať a stupňovať tak, aby nepôsobila ako knokaut boxera medzi oči, ale ako remeselná zručnosť. Režisér navyše sebavedomo a autorsky pracuje s akčnými scénami. Nepotrebuje do deja vpáčiť megalomanskú vysokooktánovú autonaháňačku plnú explózií a rýchlych strihov. Stačí niekoľko minút v nočnom Los Angeles, sústredená réžia ako vystrihnutá z Bullittovho prípadu (motív kultovky je do DNA deja výrazne prepísaný) či Francúzskej spojky a dve menšie kolízie.

Napriek pozitívam Laytonovej réžie nedorazila Cesta zločinu do finálnej rovinky bez estetických a kvalitatívnych škrabancov. Bez toho, aby som spoileroval, finálna bodka do celkového hodnotenia a pocitu z filmu vnáša určitú trpkú pachuť. Okrem rozpačitého záveru je však Cesta zločinu nadštandardným žánrovým zárezom, ktorý nestavia na bombastickosti, ale na charakteroch. A niekedy až hypnotickej mestskej odysei ženúcej sa naprieč metropolou lavírujúcou nad pekelnou priepasťou.

Crime 101 (UK/USA, 2026, 139 min.)
Réžia: Bart Layton. Scenár: Bart Layton, Don Winslow. Hrajú: Chris Hemsworth, Mark Ruffalo, Barry Keoghan, Halle Berry, Jennifer Jason Leigh, Tate Donovan, Andra Nechita, Nick Nolte ...