RODINA NA PRENÁJOM

Rodina na prenájom (Rental Family) je film, ktorý sa na prvý pohľad tvári nenápadne, no pod hladkým povrchom skrýva pozoruhodne presnú sondu do súčasnej podoby osamelosti, identity a kultúrneho presahu. Hikari, populárna japonská herečka a režisérka (Beef), nadväzuje na motívy dokumentárno-hranej snímky Family Romance, LLC (Werner Herzog) z roku 2019, no tentoraz sa vedome posúva smerom k diváckejšiemu, emocionálne otvorenejšiemu tvaru. Téma zostáva podobná – prenajímanie ľudských vzťahov –, no výsledok je kompaktnejší, uhladenejší a výrazne prístupnejší širšiemu publiku.

Ústrednou postavou je osamelý americký herec žijúci v Tokiu, ktorý pre nedostatok hereckých príležitostí prijme prácu v agentúre ponúkajúcej „rodinu na prenájom“. V cudzom jazyku, v cudzom spoločenskom kóde a v prostredí, ktoré je presné, funkčné, no emocionálne rezervované, sa pokúša nielen prežiť, ale aj uspieť. Práve postavenie Američana v japonskej spoločnosti je jednou z najzaujímavejších vrstiev filmu – Hikari sa vyhýba exotizácii Japonska a namiesto toho ponúka civilné, realistické zobrazenie krajiny aj služieb, ktoré by inde pôsobili absurdne, no tu sú logickým dôsledkom sociálneho tlaku a izolácie.

Brendan Fraser podáva mimoriadne pripravený a zároveň krehký výkon. Jeho herectvo je expresívne bez teatrálnosti, jemné v detailoch a presvedčivé najmä v momentoch, keď sa hraná rola otca či priateľa začne nebezpečne prelínať so skutočnými emóciami. Fraser je herec, ktorého tvár nesie stopu životnej skúsenosti, a film s touto kvalitou pracuje takmer mechanicky presne – no nie cynicky. Je ľahké pochopiť, prečo ho tento projekt oslovil: umožňuje mu byť očarujúcou hviezdou aj zraniteľným človekom zároveň. Výborne ho dopĺňajú vedľajšie postavy, ktoré nepôsobia ako funkčné figúrky, ale ako plnohodnotní nositelia vlastných príbehov.

Vizuálne je Rodina na prenájom remeselne neprovokujúca, len opatrne orignálna a dynamikou rozprávania jasne divácka. To čiastočne kontrastuje s emocionálnym chaosom postáv a podčiarkuje tému odcudzenia. Hudba od Jónsiho zo Sigur Rós a Alexa Somersa dodáva filmu jemnú melanchóliu, ktorá nikdy netlačí na pílu, ale citlivo sprevádza dej.

Hikari má pozoruhodný cit pre emocionálne dávkovanie. Vie, kde ubrať, aby sa vyhla lacnému sentimentu, a kde pritlačiť, aby divák necítil chladný odstup. Výsledkom je dramédia, ktorá je dojímavá bez manipulácie a vedie k úprimným slzám. Rodina na prenájom je klasický feel good film – v tom najlepšom zmysle slova. Nie revolučný, ale ľudský, empatický a presne zacielený. Film o tom, že aj vzťahy, ktoré začnú ako predstieranie, môžu mať veľmi skutočné dôsledky.

Ak má film predsa len slabšie miesto, je to práve jeho vedomá snaha byť „milší“ a uhladenejší než jeho predchodca Family Romance, LLC či nemecká variácia témy s názvom Pfau – Bin ich echt?. Tam, kde bola staršia snímka znepokojujúco otvorená a miestami až dokumentárne chladná, Rodina na prenájom volí bezpečnejšie dramatické oblúky a jasnejšie definované emocionálne vyvrcholenia. Nie je to však krok späť, skôr posun k inému typu diváka. Hikari si zvolila empatiu namiesto ambivalencie a Fraserova charizma tento prístup legitimizuje. Film tak síce stráca časť konceptuálnej ostrosti, no získava univerzálnejšiu výpovednú silu o potrebe blízkosti, o hraniciach výkonu a o tom, ako ľahko sa v modernom svete môže profesionálna rola stať náhradou skutočného života.

Rodina na prenájom je citlivá, filmársky presná a herecky mimoriadne presvedčivá dramédia, ktorá dokáže z neobvyklej sociálnej služby vytvoriť univerzálny príbeh o túžbe po prijatí a blízkosti. Hikari ponúka film, ktorý síce cieli na emócie otvorenejšie než jej predchádzajúca práca, no robí to s vkusom a rešpektom k divákovi. Vďaka Fraserovmu výkonu a realistickému zobrazeniu japonského prostredia ide o dielo, ktoré funguje ako kultúrny most aj ako tichá, no účinná reflexia osamelosti v globalizovanom svete.

Rental Family (Japonsko/USA, 2025, 109 min.)
Réžia: Hikari. Scenár: Hikari, Stephen Blahut. Hrajú: Brendan Fraser, Takehiro Hira, Mari Yamamoto, Helen Sadler, Paolo Andrea Di Pietro, Kimura Bun, Yuki Kimura, Misato Morita, Daikichi Sugawara ...