AMOOSED: LOSIA ODYSEA

Obsah verzus forma. Pri dokumentárnom filme ide o alfu a omegu, no stáva sa, že si obe zložky občas nerozumejú. Režisér častokrát trafí myšlienku, no formálne buď uletí z dôvodu absencie remeselných skúseností alebo priehrštia ambícií. Dokumentárna novinka českej režisérky Hany Novákovej AMOOSED: losia odysea, sa nachádza práve medzi dvomi mlynskými kameňmi formy a obsahu.

2025: Losia odysea

Hnacím motorom Losej odysey je logicky láska k zvieratám. Nováková sa ale vcelku zdarne vyhýba gýču a klišé a stavila skôr na surovosť obsahu, ale aj formy (a je to tu zas). Leitmotívom dokumentu je tak fokus na losa ako zvieraťa, ktoré je roztrúsené po svete a je konfrontované s existenciou človeka a jeho existencie.

V rôznych spoločenských vrstvách a regiónoch je tak toto zviera vnímané rôznou optikou, niekde ako mýtický tvor, inde ako priemyselné až spotrebné zviera. Nováková tak sústreďuje rozprávanie na divokého losa, ktoré je generálnou optikou vnímané ako milé lesné zvieratko často zamieňané napríklad s jeleňom či sobom.

Režisérka sa tak antologickou formou rozbehla po celom svete a snaží sa diváka edukovať a sekundárne aj šokovať rozprávaním o tvorovi, ktorý urobil jedinú chybu, a to, že sa čelne zrazil s ľudskou civilizáciou. Nováková tak vybrala niekoľko skečovitých dokumentárnych etúd, ktoré rozprávajú bizarné a éterické historky o tvorovi, ktorý sa akosi náhodou priplietol do cesty ľudstvu. Mikro kapitoly tak spojila vnútornými monológmi, ezoterickým filozofickým lepidlom a snahou o akýsi existenciálny presah.

Losy, umenie a konzumné ľudstvo

Obsahovo je tak „Losia odysea“ zaujímavým experimentom, ako spopularizovať význam tvora v kontexte ľudskej civilizácie a sveta. Mýtický až mystický význam snímky ju tak mierne posúva z radu generickej dokumentárnej produkcie o prírode niekam bokom. Režisérka tak podčiarkuje témy a motívy, ktoré jej najviac sedia a priťahujú ju. Vďaka výrazne expresívnemu šatu dokumentu, sa tak ani nedozvedáme viac o zákulisí skrytého losieho sveta, ale skôr o svete samotnej autorky.

Každou ďalšou minútou filmu, tak vnímame čoraz plastickejšie Novákovej svetonázor, filmovú a dokumentárnu estetiku, ale aj to, prečo má blízko k ekológii, prírode a zvieratám. Film tak pripomína skôr variáciu umeleckého profilu režisérky, ako sondu do problému, ktorý treba vyobracať z každej stránky.

Snímka tak výrazne pracuje s vizuálom, ktorý využíva práve chaotický obraz a poviedkovú štruktúru. Práve roztrieštenosť rozprávania je tak hlavným kameňom úrazom dokumentárnej novinky. Vizuálne a rozprávačské ambície tak výrazne vytrhávajú zo sústredenia a akosi zatieňujú často silný obsah natočeného materiálu.

Napriek tomu, že hlavný losí motív je jednoznačný a ľahko uchopiteľný, snímka neponúka nič viac. Autorka tak nasekala za sebou mikro etudy, v ktorých je hlavným hrdinom mĺkvy tvor, no zároveň otvára jednu elementárnu otázku: O čom to celé vlastne je?

O losom odkaze otlačenom v svete ľudí? Ide o náhodný zhluk príbehov obiehajúcich okolo mýtického symbolu zvieraťa? Formálne sa tak režisérka síce snaží a remeselne sa jej darí napĺňať určité ambície, obsahovo je po česky akosi „roztěkaná“ a rozprávanie je roztržité až nekonzistentné. Zámer je tak chvályhodný, no formálne ide o nedopečenú bájku lavírujúcu medzi dokumentom, filmovou básňou a ekologickým „protest songom.“

AMOOSED: losia odysea (Česko / Slovensko, 2025, 77 min.)
Réžia: Hana Nováková. Hlavná Kamera: Františka Chlumská. Kamera: Zdeněk Chaloupka, Sergej Borsuk, Marek Brožek, Petr Koblovský, Petr Salaba, Filip Kettner, Andran Abramjan. Strih: Soňa Jelínková, Marek Bihuň. Hudba: RRRR+A, Tomáš Merta, Milan Guštar, Andran Abramjan, Hana Nováková, Janny Richter, Eva Sajanová