MUZIKA A JEJ TVORCOVIA

MUZIKA A JEJ TVORCOVIA

článok



Neďaleko veľkého mesta, niekoľko krokov od hraníc s nepriateľskou kapitalistickou krajinou v zapadákove, z ktorého cesty nevedú nikam len späť, sa začína veselý a trochu čierny príbeh o chlapíkovi, ktorý dúfal, že hudba mu pomôže z kaluže, ale namiesto toho vyváľa hudbu v blate. Je to príbeh aj o jeho rovesníkoch, priateľoch,  túžbach a  snoch o  slobode, ktorá bola v Československu na rozhraní sedemdesiatych a osemdesiatych rokov jednou z najvzácnejších, najlepšie strážených  a najmenej dostupných hodnôt. Je to aj príbeh mladých ľudí, ktorí sa trápia s vlastnými životmi, s láskou, žiarlivosťou, pokušením. Narážajú na obmedzenia doby, v ktorej boli banány úzkym profilom a cesta za Západ nesplniteľný sen; doby, keď o všetkom rozhodovali členovia jedinej strany a keď donášači informovali aj o tom, že mastič vo vodárni hráva na saxofóne americkú muziku.

Muzika a jej tvorcovia

Jadrom príbehu je tragikomický osud mladého muzikanta, ktorý si svoj talent a možnosti uvedomuje len  okrajovo, no o to jednoduchšie a  divokejšie sa zaplieta do deštruktívnych vzťahov, ktorých skutočný rozmer a dosah si len postupne uvedomuje.

Nie je to len retrofilm o jazze, láske a slobode v Československu, ani úsmevná komédia, ale archetypálny príbeh o hriešnych ľuďoch, ktorí sa snažia obstáť v skúškach života.

Muzika a jej tvorcovia

PETER PIŠŤANEK

Práva na sfilmovanie vašej poviedky získal od vás producent filmu chvíľu potom, ako bola MUZIKA uvedená na knižný trh v prvom vydaní knihy troch noviel s názvom Mladý Dônč. To bolo ešte v minulom storočí. Prekvapilo vás alebo potešilo, že po Rivers of Babylon sa aj z vašej Muziky mal stať film?

Neprekvapilo, skôr potešilo. Mám rád peniaze za svoju prácu, no ešte radšej mám tzv. „bezpracný zisk“. Keď sa kupujú práva na sfilmovanie, sú to vlastne peniaze, ktoré autor knihy dostáva za niečo, čo sa už dávno zhodnotilo. Bolo mi jasné, že keď už to producent Marian Urban odo mňa kúpil, tak skôr či neskôr z toho film vznikne. Sme síce priatelia, ale to neznamená, že mi bude platiť za námety len tak, zo sympatie. Všetko je otázka času a trpezlivosti. Film, a najmä ten slovenský, je beh na dlhú vzdialenosť.

Nemali ste chuť zopakovať si scenáristickú tortúru z Rivers of Babylon, keďže ste písanie scenára prenechali Ondrejovi Šulajovi?

Napísal som len úplne prvú verziu scenára, veľmi nedokonalú a ak na niečo súcu, tak skôr na 18-dielny seriál. Bolo jasné, že to chce scenáristu s veľkým „S“, aby z toho viac-menej verného prepisu predlohy urobil predlohu k filmu. Aby to zdynamizoval a zvizualizoval. Keď som sa dozvedel, že ten „naozajstný“ scenár bude písať Ondrej Šulaj, bol som nadšený. Veľmi si ho vážim a mám ho rád, mimochodom, je to môj bývalý ročníkový pedagóg z katedry dramaturgie a scenáristiky na VŠMU. Môj humor je suchý a cynický, čisto verbálny, to sa zle prenáša na plátno. Ondrejov humor je zasa skôr situačný, založený na gagu, takže veľa z vecí mojej novely doslovne preložil, prerozprával do filmovej reči. Občas sa mi zatajoval dych, keď som to čítal.

Zaujímalo vás, ako sa vyvíja scenáristická podoba vášho príbehu? Hovorili ste do scenára? Kritizovali? Ako ste spokojný s vašou pozíciou počas prípravy scenára a nakrúcania?

Rešpektujem a vážim si prácu profesionálov, rovnako ako sám mám rád, keď mi nikto nekafre do vecí, v ktorých sa zasa ja cítim byť povolanejší než ktokoľvek iný. Takže som nekritizoval a do ničoho nehovoril. Veď ja som v tom čase už svoj diel práce urobil. Rátal som s tým, že budú veľké posuny v rámci charakterov postáv a zmeny v deji, a vopred som to akceptoval.

Ako ste prijali rozhodnutie producenta zveriť réžiu filmu Jurajovi Nvotovi?

S radosťou. Myslím, že je ideálny na takéto čudácke smutno-veselé témy, to dokázal už veľakrát, napríklad vo svojich filmoch s Radošinským naivným divadlom.

Vo filme sa objavíte v rozsahom neveľkej, no významom zásadnej postavičke Politruka. Je to vaša prvá rola v hranom filme. Boli ste zvedavý na nakrúcanie aj predtým ako ste sa objavili na pľaci?

Ani nie. Viete, som dosť zaneprázdnený človek (tým nechcem povedať, že iní nie sú), svoj voľný čas si veľmi cením, takže na nejaké veľké chodenie po nakrúcaní, pokiaľ za to nie som platený, chuť nemám. Všetko som si to vynahradil na nakrúcaní scén, kde hrám. Tých pár desiatok sekúnd na plátne bolo vykúpených celým popoludním a večerom strávenými na pľace. Len výroba apartnej prehadzovačky na mojej ináč plešivej a preto vždy vyholenej lebke trvala najmenej hodinu. Hrôza. Keď som na poludnie odchádzal na filmovačku, manželke som povedal, že o pár hodín som doma, veď je to len taký štek. Vrátil som sa pekne dlho po polnoci. Nie, herec zo mňa nebude. Na Hamleta som pristarý a hrať – pri mojom typovom zaradení – celý život politrukov, to by ma nebavilo.

Aké boli Vaše prvé pocity po prvých verejných projekciach na konci minulého roka? Čo hovoríte na výsledok?

Prvýkrát som to videl ešte len nahrubo zostrihané, bez hudby, ruchov, iba s kontaktným zvukom. Poviem vám, je to vždy zvláštny pocit vidieť to. Človek si uvedomuje, že tie veci sú už mimo neho, že ožili vlastným životom a že sa stali súčasťou duchovného vlastníctva aj iných tvorcov. Všetkých, čo sa na tom podieľali a dali tam kúsok zo seba. Hercov, režiséra, scenáristu, kameramana a producenta, ale aj autora masiek, hudby či kostýmovej výtvarníčky a tak ďalej. Takže na chvíľu som pocítil taký slabý zákmit žiarlivosti, že už to nie je len medzi mnou a mojimi čitateľmi. Ten film je podľa mňa remeselne perfektne zvládnutý a dotiahnutý do najjemnejších detailov, takže mám veľmi dobrý pocit, že som mohol svojím dielom prispieť k niečomu takému.

Do akej miery sa film približuje k vašej predstave, ktorú ste premenili na literatúrnu podobu Muziky?

Ako autor tkám svoje texty výlučne zo slov. Nemám žiadne vizuálne predstavy. Preto nemám problém prijať vizuálnu predstavu niekoho iného. Akceptovať, že niekto iný pracuje na svojom výsledku rovnako tvrdo a intenzívne, ako som pracoval ja na tom svojom. Možno sa to dá nazvať pokorou, neviem.

Neľutujete, že ste dali súhlas na sfilmovanie Muziky?

Nie. Ani na sekundu.

Ako dnes vnímate koniec sedemdesiatych rokov?

Pri všetkom normalizačnom útlaku boli sedemdesiate roky rokmi môjho chlapčenstva, dospievania a mládenectva. Na také obdobie azda ani nemožno mať zlé spomienky - iba ak ho človek prežije zavretý v chlieve ako Gašpar Hauser. Mal som priateľov, s ktorými sme zažívali všelijaké dobrodružstvá, intenzívne som hltal knihy, zaujímal som sa o hudbu, filmy a výtvarné umenie, prvýkrát som sa fatálne a beznádejne zaľúbil, prvýkrát som sa miloval (s inou babou, ako bolá tá, do ktorej som sa zaľúbil), prvýkrát som sa opil, prvýkrát som sa zhulil z trávy, hral som vo svojej prvej kapele, napísal som svoje prvé poviedky - a to všetko som stihol v jednej dekáde. Takže pre mňa sedemdesiate roky neboli až také zlé.

Muzika a jej tvorcovia

JURAJ NVOTA

Vo vašej filmografii, teatreografii, či telegrafii mozno nájsť najrôznejších autorov, ale ani s lupou by som nenašiel niekoho podobného Petrovi Pišťankovi. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do tohto projektu?

Peter Pišťanek raz kdesi napísal „... že nebyť (Ruda) Slobodu s jeho videním sveta, nebolo by ani Taragela, Otčenáša, Pišťanka... Prinajmenšom by sme boli iní, ako sme dnes. Rudo Sloboda je Miles Davis slovenskej literatúry.“  Milesa Davisa som mal rád od detstva a s Rudom Slobodom som mal šťastie spolupracovať na dvoch divadelných hrách a jednom televíznom filme. O Petrovi Pišťankovi Rudo hovoril, že možno z neho aj niečo bude.

Vie sa, že zriedka vstupujete do svojich réžií aj ako spoluautor. Ako sa vám pracovalo s Ondrejom Šulajom?

Ondrej nepotrebuje spoluautora. O sebe viem, že to, na čo ja potrebujem dve strany papiera, vyjadrí Ondrej dvoma vetami. Čechov povedal, že umenie písať znamená vyškrtnúť to, čo bolo napísané zle. Ondrej najprv urobil čo najvernejšiu adaptáciu novely a potom sa začalo škrtať. Ale nie preto, že by bolo niečo zle napísané, ale preto, že novela je novela a film je film.

Čo bolo pre vás najdôležitejšie vyriešiť pri vývoji scenára?

Dlho som si hľadal živý vzťah k látke. Prečo dnes, teraz? Zopár spolupracovníkov ma na tejto púti opustilo, ďalších som stretol. Pri Ondrejovi Šulajovi som objavoval večný príbeh muža a ženy, lásku, kolaboráciu, strach, ilúziu slobody, hriech, pokoru, radosť... Večné znamená vždy aktuálne. 

Hlavné úlohy v oboch vašich filmoch hrá Táňa Pauhofová. Sú tie charaktery tak podobné?

Táňa je dobrá. Viac ako charaktery ma vždy zaujímajú situácie, vzťahy a konflikty. Myslím, že aj Táňu a všetkých dobrých hercov. Charakter si tvorí už divák sám. Je to aj vec skúsenosti. 

Čo bolo najzložitejšie rozhodnutie pri hereckom obsadení?

Oslobodiť sa od kultového predobrazu postáv. Táňa Pauhofová ako Marfa nemala dosť kíl, podobne sa môže zdať, že ani Marek Geišberg nebol na Žofrého dosť vymletý. Dorota Nvotová sa do postavy Anči zdala prichytrá a Honzo Budař zas málo manipulátorský, otec Mariana Geišberga asi málo dedinský a obsadenie jeho manželky - Jany Oľhovej Geišbergovej - v skutočnosti Marianovej sestry ako trúfalé. Ale počul som, že manžel s manželkou sa po čase podobajú ako brat a sestra. Sú to všetko vynikajúci filmoví herci, ktorí vedia stvoriť nejednoznačné, protirečivé vnútro človeka. Len o Ľubovi Kostelnom ako o Martinovi Juncovi som nepochyboval.

Prečo sa oba vaše filmy odohrávajú v minulosti?

Na to neviem odpovedať, ale našťastie sa premietajú v súčasnosti a verím, že sem tam sa budú aj v budúcnosti.

Ako si dnes spomínate na koniec sedemdesiatych rokov?

Tak ako v MUZIKE


autor press kit 8.4.2008
Meno:
ODOSLAŤ
:)

Žáner: Komédia
Minutáż˝: 110 min
Krajina: SR
Rok výroby: 2007

Premiéra:
Premiéra SK: 17.4. 2008
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
13.1 |
hodnotenie 7/10
13.1 |
hodnotenie 8/10
20.1 |
20.1 |
20.1 |
hodnotenie 7/10
20.1 |
hodnotenie 9/10
20.1 |
hodnotenie 6/10
27.1 |
hodnotenie 6/10
27.1 |
27.1 |
NAJČÍTANEŠIE
|DON'T LOOK UP
4
hodnotenie 8/10
|MATRIX RESURRECTIONS
5
hodnotenie 6/10
|SPIDER-MAN: BEZ DOMOVA
0
hodnotenie 9/10
|NAJHORŠÍ ČLOVEK NA SVETE
0
hodnotenie 8/10
|KINGSMAN: PRVÁ MISIA
0
hodnotenie 8/10
|SPENCER
1
hodnotenie 6/10
|SILENT NIGHT
0
hodnotenie 6/10
|THE LOST DAUGHTER
0
hodnotenie 8/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 28880
02 |
návšt. 11549
03 |
návšt. 1422
04 |
návšt. 902
05 |
návšt. 701
06 |
návšt. 863
07 |
návšt. 550
08 |
návšt. 598
09 |
návšt. 443
10 |
návšt. 214
REBRÍČEK US
01 |
$30,0 mil.
02 |
$20,1 mil.
03 |
$8,0 mil.
04 |
$2,3 mil.
05 |
$2,2 mil.
06 |
$1,6 mil.
07 |
$1,6 mil.
08 |
$0,942 mil.
09 |
$0,883 mil.
10 |
$0,823 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2022 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk