|
BABYSTAR |
BABYSTAR |
YouTube, Instagram, TikTok, ale aj Facebook, sledovatelia, odberatelia, „lajky“, komentáre či zdieľania. Status influencera s miliónovým publikom je častokrát zamieňaný za finančnú slobodu. Novinka režiséra Joscha Bongarda Babystar ukazuje tenkú hranicu medzi nezávislosťou a zlatou klietkou bohatstva a online pozornosti.
Pokrivená ríša za displejom smartfónu
Nemecký režisér Joscha Bongard si tému influencingu vyskúšal už v dokumente Pornfluenceri a aktuálne debutuje opäť v známych vodách aj v celovečernom kinoformáte. Babystar sleduje život rodiny influencerov, ktorí obetovali časť svojho súkromia sociálnym sieťam a osobný život pretavili na drahocennú komoditu. Voľný čas, hobby, luxusný život, pseudocharita, travel vlogy, každodenná rutina, no najmä život ich dcéry Lucy sa stávajú gro online výstupov impéria influencerskej famílie.
Lucy je tak spočiatku dobre fungujúcou súčiastkou súkolia produkujúceho „content“ z rodinného zákulisia. Biznis plán sa začína komplikovať, keď sa rodičia rozhodnú priviesť na svet novú ratolesť (či zdroj online obsahu) a Lucina pasívna nespokojnosť prerastá do otvorenej vojny a vzdoru voči rodičom. Lucy tak aktívne protestuje, opustí rodinné hniezdo (rozumej luxusnú megavilu s bazénom) a snaží sa emancipovať nielen v rámci súkromného života, ale aj ako sólová internetová tvorkyňa.
Najlepšie vyjadruje žiadaný presah snímky krátka replika. V expozícii Lucy navštívi niekoľko detských fanúšikov a poznamenajú na adresu superhviezdy niekoľko poznámok na telo. Padne tak nevinná otázka: „Máš veľa kamarátov?“ Lucy sa zháči a arogantne odfrkne: „Ja mám štyri milióny followerov.“ Následne si uvedomí, že podobná reakcia nesvedčí umelohmotnému imidžu, ktorý spolu s rodičmi budujú okolo jej online „charakteru“. Táto mikroscéna je akýmsi foreshadowingom snímky, teda latentne naznačuje smerovanie ku katastrofe. Zatiaľ čo rozostrene servíruje prázdnotu hlavnej hrdinky, zároveň sa stáva katalyzátorom ďalších udalostí.
Trochu prvoplánové zrkadlo
Lucyin svet sa tvári ako korektná bublina plná šťastia, zdravej životosprávy a tých „správnych“ emócií, no podľa očakávania ide o pascu. Bongard objektívom kamery nazerá za zrkadlo, pardón, za displej mobilu a pitvá instagramové lifestyleové reelská, učesané príspevky a „storky“ na atómy emócií vykastrované z autentickosti. Nie je nijako prekvapujúce, že režisér zvolil formu nahliadnutia do deformovaného zákulisia dokonalých plastových bytostí. Napriek tomu, že účel je na prvý pohľad ľahko čitateľný a pointa priamočiara až prvoplánová, akosi sa mu darí bez väčšej ujmy našľapovať po tenkom ľade klišé a gýča.
Bongard síce servíruje presah na jasnom, trblietajúcom sa podnose, no ide o natoľko dôležitú tému, že samotná exekúcia sa stáva do istej miery druhoradou. Posolstvom síce útočí na tie správne zmysly a sem-tam sa mu podarí aj formálne svieži remeselný kúsok. Obzvlášť poteší napríklad experimentálna pasáž ignorujúca hovoriace hlavy a posúvajúca dej pomocou koláže obrazov honosných a nedojedených jedál.
Lucina rodina sa nachádza v akomsi vzduchoprázdne, v ktorom síce existujú premenné v podobe fanúšikov, no vo finále sa príbeh stáva možno chtiac-nechtiac sterilným a občas prázdnym. Režisér môže argumentovať cieleným zámerom, no v tomto prípade nejde o prázdnosť charakterov, ale samotnej dramaturgie, ktorá sa časom stáva akousi bezradnou a bezzubou.
Film síce otvára jednu tematickú trinástu komnatu za druhou, no akosi ignoruje širší kontext sveta a uteká od motívu k motívu. Babystar má veľký potenciál, no nesústredene zakopáva niekde na polceste pred cieľom.
Napriek tomu, že posolstvo je jasné, akýsi druhý či tretí plán sa stráca (či dokonca absentuje) a namiesto plasticity skĺzava až k didaktickej mravoučnosti. Babystar síce robí veľa vecí správne a ukazuje prstom na toxické spoločenské neduhy, no na konci dňa sa púšťa do pohodlnej kritiky a finálnej, instantnej a očakávanej dramatizácie. A to pri ignorovaní ďalších vrstiev problematiky online onanie, ktoré sa transformuje do explicitnej pornografie.
Babystar (Nemecko, 2025, 98 min.)
Réžia: Joscha Bongard. Scenár: Joscha Bongard. Hrajú: Maximilian Mundt, Maja Bons, Verena Altenberger, Matthias Matschke, Maria Matschke, Bea Brocks, Christian A. Koch, Joy Ewulu, Alexander