MEDVEDÍ PRINC

Zatiaľ čo americké štúdio Disney v ostatných rokoch doslova chrlí hrané adaptácie svojich legendárnych animovaných rozprávok, v európskom filmovom priestore začína v menšej miere dochádzať k opačnému fenoménu - keď sa úspešná hraná filmová rozprávka po rokoch dočkáva animovaného spracovania; ako tomu bolo napr. nedávno v prípade animovanej českej Pyšnej princeznej (2024).

Aktuálne sa v slovenských kinách premieta Medvedí princ, nórska animovaná adaptácia severskej ľudovej rozprávky, ktorá vo svojej krajine patrí k notoricky známym a vyslúžila si úspešnú hranú filmovú verziu Medvedí kráľ  (hoci s titulným medveďom stvárneným človekom vo viditeľnom kostýme) už v roku 1991.

Animovaná novinka z Nórska dokáže zaujať od prvej chvíle vizuálne podmanivou zmesou pestrých farieb, ktorou aj napriek výhradne klasickej dvojrozmernej animácie dokáže úspešne pohltiť diváka do vlastnej atmosféry. Aj keď škandinávske rozprávky s často temnejšími motívmi nie sú u nás v literárnej podobe úplne neznáme (najmä vďaka zastúpeniu tvorby H. Ch. Andersena) a konkrétne v tejto badať tiež viaceré podobnosti so známym príbehom Krásky a zvieraťa, Medvedí princ prináša príjemný menší exotický závan vzdialenej severskej kultúry aj vďaka čiastočne atypickému kľúčovému mužskému hrdinovi. Ten nesie podobu bieleho ľadového medveďa a veľmi špecifické meno Valemon – jedinečné už tým, že na také nenatrafíte zrejme v žiadnom inom príbehu.

Hoci pôvodná látka v Nórsku patrí medzi notoricky známe, z pohľadu diváka mimo krajinu vzniku možno (nielen v porovnaní s iným prístupom v hranej verzii) oceniť postupné odkrývanie záhadného pozadia nevšednej identity bieleho medveďa. Pravidelné stretnutia hlavnej hrdinky Liv s medveďom a ich vzájomný vzťah sa tak stávajú od prvej chvíle napínavejšími. Samotný príbeh sa v novej adaptácii ukázal ako osvedčený a dojemný. Aj s istými dejovými odklonmi od predlohy, resp. staršieho hraného spracovania tu odlišná práca s vybranými prvkami (odlišný pôvod hlavnej hrdinky, využitie rovnakých kúzelných predmetov v iných situáciách) zafungovala.

Príbeh, ktorý v sebe akcentuje vzťah človeka a prírody, s myšlienkou v ukážke ich vzájomnej spätosti a rovnosti, rozhodne nezaprie osobité rysy severskej kultúry. Temnejšiu podobu škandinávskej rozprávky cítiť aj cez minimum humoru, čo však možno vo výslednom prevedení skôr kvitovať – akonáhle totiž v Medveďom princovi dôjde aj na pokus o klasický animovaný gag v podobe menšej rodinnej lapálie s vedrom, pôsobí to v spojení s celkovou atmosférou skôr rušivo.

Vo výsledku nejde o jediný moment, kedy sa severská rozprávka dopĺňa či občas tiež bije s viditeľnou snahou Nórov priblížiť sa kultovým animovaným disneyovkám: V inšpiráciách možno vnímať časovo široký rozsah od pôvodnej legendárnej Snehulienky (pridaná spoločnosť prevažne menších lesných zvieratiek, ktoré sprevádzajú hlavnú hrdinku a pomáhajú jej) až po moderné Ľadové kráľovstvo (inšpirácia v rámci štýlu prevedenia viacerých kúziel v ľadovom prostredí).

Miestami slabší prvok predstavovali vybrané piesne, ktoré aspoň v slovenskom dabingu pôsobili občas nevýrazne, možno však medzi nimi nájsť aj jednu veľmi vydarenú výnimku (navyše so skvelo riešenými zvukovými figúrami v slovenskom preklade: „Kým je ten Valemon / kým si ty a kým je on“). Z hľadiska animácie a jej zvoleného štýlu na nás rozpačitejšie zapôsobili nie príliš zvládnuté akčné súboje dvoch medvedích tvorov, v tomto smere však išlo našťastie o jediný moment.

V druhej polovici nás skôr rušili momenty na hrane až zbytočného menšieho citového vydierania, dávajúce dôraz ako na hlasný plač, tak nemálo prítomných sĺz v záberoch. Najväčšia slabina sa však ukázala pri slabšej scenáristickej práci s hlavnou zápornou postavou zlej kráľovnej, pričom obzvlášť rozpačito zo strany tvorcov zapôsobila voľba jedného náhleho (a súčasne hlbšie nevysvetleného) obratu v závere.

Záverom hodnotíme Medvedieho princa ako počin, ktorý sa zďaleka nepribližuje vrcholom súčasného európskeho animovaného filmu (a to úplne ani toho nórskeho, z ktorého by sme vyzdvihli skôr Titinu, psiu polárničku z roku 2022). Možno v ňom ale aj napriek istým slabinám vnímať osviežujúce spestrenie aktuálnej ponuky animovaných titulov, v podobe zďaleka nie márneho spracovania lokálnej severskej rozprávky.

Kvitebjørn - Østenfor sol og vestenfor måne (Nórsko, 2024, 87 min.)
Réžia: Mikkel Brænne Sandemose. Scenár: Maja Lunde. Hudba: Ginge Anvik, Odd Nordstoga.