FANFÁRY, PROSÍM

Novinka režiséra Emmanuela Courcola Fanfáry, prosím dorazila do slovenskej distribúcie krátko po tom, čo festival francúzskeho filmu Crème de la Crème otvorilo životopisné Bolero o skladateľovi Mauriceovi Ravelovi.

Oba snímky síce nie sú typickými filmovými dvojičkami, ktoré sa raz za čas a zhodou náhod objavia bok po boku v kinodistribúcii, no tematizujú hudbu ako spojivo pretkávajúce osudy protagonistov a skladba Bolero v oboch snímkoch hrá kľúčovú úlohu.

Zatiaľ čo Bolero pitvá a romantizuje životopisným objektívom život slávneho skladateľa, vo Fanfárach režisér pomocou muziky a náhody priviedol k sebe elitný svet vysokej hudby a ufúľanú podnikovú dychovku. A taktiež osudy dvoch bratov.

Dva svety, dvaja bratia a láska k muzike

Prvé minúty Fanfár sa strmhlav valia vpred a odvíjajú expresným tempom úvodnú expozíciu a zápletku. Tá slúži ako zápalná šnúra, ktorá dá do pohybu očakávanú príbehovú lavínu a postupne v tempe pribrzdí. Slávny skladateľ Thibaut zistí, že trpí leukémiou a požiada o pomoc a životodarnú kostnú dreň svoju sestru.

Po tom, čo mu doktorka vcelku netaktne oznámi, že testy poukázali, že nie je vhodným darcom, sa ešte akosi mimochodom zmieni aj o maličkosti, že so sestrou v skutočnosti nie sú súrodencami a Thibaut je zrejme adoptovaný. Známy muzikant tak poháňaný túžbou prežiť zistí, že má brata a rozhodne sa ho vypátrať.

Až soap operovo dramatický úvod postupne povolí na dynamike a po tom, čo sa zdá, že je skladateľ zachránený, do popredia sa dostávajú životy oboch bratov. Tie sú na prvý pohľad diametrálne odlišné, no zároveň oba previazané láskou k muzike. Zatiaľ čo Thibaut vypredáva svetové hudobná sály a drtí o stošesť Verdiho, Bacha či Beethovena, brat Jimmy je trombonistom v závodnej dychovej kapele.

Trochu iná soap opera

Courcol tak pracuje s jednoduchým naratívom. Odhalí tak pred divákom dva na prvý pohľad odlišné svety, ktoré sú až groteskne rozdielne, no zároveň v niečom sympaticky príbuzné. Režisér tak preložil cez seba nielen vrstvy jednotlivých svetov, v ktorých hrá gro láska k hudbe, ale aj životy, nálady a osobnosti jednotlivých bratov.

Zatiaľ čo Thibaut je melancholickým občas arogantným géniom, ktorý „drel 15 hodín denne“, aby sa dostal bližšie k reflektorom, Jimmy je náladový človek milión, ktorý dostal do vienka absolútny sluch a dynamit v povahe. Fanfáry sú feel good prekvapením, ktoré neurazí a dokonca v určitej miere aj úspešne dojíma.

Snímka pracuje s okukanými a ošľahanými klišé, no zároveň sa im snaží s umom vyhýbať či s nimi vedome pracovať. Fanfáry, prosím sú prekombinovanou filmovou limonádou, ktorá cieli na uslzené vreckovky, no zároveň to robí remeselne vkusne a po žánrovom tenkom lade tancuje so cťou a talentom.

En fanfare (Francúzsko, 2024, 103 min.)
Réžia: Emmanuel Courcol. Scenár: Emmanuel Courcol, Irène Muscari, Oriane Bonduel. Hrajú: Benjamin Lavernhe, Pierre Lottin, Ludmila Mikaël, Jacques Bonnaffé, Sarah Suco