ĽUDIA KRVI

Dramatik Miroslav Bambušek sa dostáva do povedomia pomaly a isto. Hlavne cez spoločný projekt so známejším bratom Tomášom D. I. Lebedung a bohatú divadelnú tvorbu. Vo filmovom svete režisérsky zarezonoval napr. v seriáli Nevinné lži či v polohranom dokumente Jan Hus – mše za tři mrtvé muže. Aktuálne debutuje celovečernou drámou Lidi krve.

Tematicky ho zasadil do dvoch základných časových rovín. Nejasnej pochmúrnej súčasnosti a povojnovej doby odsunu sudetských Nemcov z českého územia. Príbehom nás sprevádza Otto Hille, ktorý zorganizuje fyzickú a zároveň halucinačno-mentálnu výpravu za históriou svojej pokrvnosti.

S kamarátom maliarom oslovia invalidného boháča Leopolda Schwarza (Miloslav Mejzlík), aby si v sprievode svojho oddaného Mišela (Jiří Černý), kuchára Jana (brat režiséra Tomáš Bambušek) a doktora Ignaceho (Jakub Folvarčný) dožičil „očistu“. Práve tá nadobúda počas výpravy dôležitý a pre každého účastníka iný význam. Ústredne ale dolieha práve na Hilleho a Schwarza.

Nezabudnúť na minulosť svojich predkov a vedieť sa s ňou vyrovnať – táto myšlienka poháňa Otta (Miloslav König), aby sa imaginárne stretol s Ottfriedom Hillem (Karel Dobrý), svojím dedom – niekdajším majiteľom železiarní... A bol svedkom vtedajších pomerov v dnes už neexistujúcej nemeckej obci Vitín.

Myšlienku Lidí krve Bambušek spracováva svojským experimentálnym uchopením. Bohatým audio i obrazovým výrazivom. Farebne oddeľuje súčasnosť od minulosti, využíva rôzne stupne záberovej ostrosti, dopĺňa ho animovanými kreáciami, v závislosti od intenzity prežívania halucinácií na plátne defilujú v rýchlych strihoch Jana Daňhela zbesilé koláže a traumatizujúce výjavy. Individuálnosť mentálnej výpravy v hmlistom kamerovom opare necháva vyniknúť u trojice mužov: Ottov cieľavedomý zámer dopátrať sa príčiny svojej rodovej zaťaženosti, Leopoldovu imaginárnu reinkarnáciu a Janovu záľubu v luxusných módnych vychytávkach.

Cez všetky tri postavy utvára pre diváka ich esenciálne vyobrazenie v rôznom prostredí a v samostatných subjektových realitách. Popri starom Schwarzovi sa indiferentne producírujú zženštilý albín Mišel a vecný doktor Ignaci, ktorý má naporúdzi nevyhnutné infúzie, termoizolačnú fóliu i plienky na výkaly.

Bambušek obrazovú časť bohato dopĺňa buď v súlade s atmosférou (agresívna gitara a bicie, industrálne zvuky, škripot, temné repetitívne recitovanie), alebo ju ironizuje zvukovým protipólom (štebot vtákov). Uvádzacie scenérie výpravy zachytáva kamera Jakuba Halouska veľkými statickými celkami. Do nich vkliňuje dynamiku čiastkovými vstupmi ľudí, vlaku alebo samotným pohybom mrakov či morských vĺn. Zintenzívňovaním očakávaného halucinačného efektu hustne strih, farebné clony, zábery sú prepchaté symbolmi, zábleskami ohňa, výtvarne impulzívnou abstrakciou, krikom, smiechom.

Do toho prerývane duní Zajíčkova a Hlavsova DG 307 so znepokojivými Vtípilovými husľami. Osud doteraz radového pracháča naberá na obrátkach a plní svoj hanebný význam. Toporne prechádzame od samovoľného vyštekávania obrazcov zo zdrogovaného mozgu k pevnejšej narácii s klasickými vyjadrovacími prostriedkami.

V ruinách kostola za zvukov organu sa preklápame do dejovo ustálenejšej časti odohrávajúcej sa v minulosti. Individuálnosť doterajších postáv je nahradená silnejšou vzájomnou komunikáciou. Miroslav Bambušek si záchytné body príbehu pevne stráži, hoci ich sprostredkúva nesmierne výbušne, akoby občas zabúdal na hlavnú myšlienku a nechal sa uniesť surrealistickým vzhľadom na úkor nej samotnej.

Ohyzdností a protikladov sa nazbiera počas sotva poldruhahodinového filmu toľko, že divák doslova vďačí za priamočiary dialóg či zrozumiteľné konanie aktérov z minulosti. Tam sa nemusí báť žiadneho narušeného zfetovaného vedomia. Takisto ustálenosť prostredia s historickými udalosťami dodávajú filmu dôstojnejšiu fazónu.

Divák sa dodatočne orientuje a náhle si uvedomuje opodstatnenosť všetkej tej rôznorodo sprostredkúvanej mozaiky. Halouskova kamera katarzne cez obraz na rozčerenej vodnej hladine zachytáva Ottov finálny pocit zadosťučinenia. Lidi krve doznievajú ako veľká symfonická báseň. Poriadne naštvaná, hypnotická a drzá. Lebo inak „poušť roste: běda tomu, kdo v sobě skrývá poušť...“

Lidi krve (Česká republika / Slovensko, 2021, 85 min.)
Réžia: Miroslav Bambušek. Scenár: Miroslav Bambušek. Hrajú: Miloslav König, Karel Dobrý, Miloslav Mejzlík, Juraj Bača, Tereza Hofová), Jakub Gottwald, Jiří Černý, Jakub Folvarčný, Tomáš Bambušek ...