PROXIMA |
PROXIMA |
Stať sa astronautmi / astronautkami, po tom sme asi v detstve túžili úplne všetci. Sú však aj situácie, v ktorých im zas tak veľmi nezávidíme. Sarah (Eva Green) sa vo francúzsko-nemeckej dráme Proxima do jednej takej dostane. Tentokrát však nejde o žiadne kritické zlyhanie techniky či stret s mimozemským životom. Režisérku a scenáristku Alice Winocour zaujíma to, čo väčšina klasických sci-fi filmov celkom obchádza: ťažký proces odpútavania sa od pozemského života ešte pred samotnou cestou ku hviezdam. Sarah má totiž malú dcéru a práve vyráža na misiu, ktorá ju od nej odlúči na celý rok...
Sarah celý život hľadí ku hviezdam a sníva o dni, kedy sa k nim konečne bude môcť priblížiť. Keďže pôsobí v Európskej vesmírnej agentúre, jedného dňa sa jej to skutočne splní. Nič však nie je čiernobiele - ak sa chce Sarah ako jediná žena zúčastniť na nadchádzajúcej vesmírnej misii, musí sa na celý rok rozlúčiť so svojou sedemročnou dcérkou Stellou (Zélie Boulant), o ktorú sa stará sama. Stella je pritom nie len malá a na matku citovo naviazaná, ale ako dyslektička a dysgrafička aj obzvlášť zraniteľná.
Na prvý pohľad sa vám môže zdať, že je to celkom jasné: Sarah je raz matkou, a tak by mali jej osobné ambície a sny ísť automaticky bokom. V praxi to ale, samozrejme, (v živote ani na plátne) také jednoduché nie je: Sarah práve stojí pred naplnením svojich celoživotných snáh a túžob, ku ktorým predsa všetci tak zanietene vedieme aj naše deti. Bude ju naozaj ctiť, ak sa toho teraz vzdá? Napokon, Stella môže v čase matkinej neprítomnosti celkom pohodlne a bezpečne pobývať u svojho otca (Lars Eidinger), ktorý ambície svojej bývalej partnerky plne chápe aj podporuje.
Sarah teda neuhne a vstupuje do intenzívneho procesu príprav a tréningov, ktoré majú vyvrcholiť práve štartom k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Dusivá neistota, či koná naozaj správne, ju však mučiť neprestáva - množstvo mikrosituácií jej neustále pripomína, čoho všetkého sa práve vzdáva a ako svojím rozhodnutím ovplyvňuje aj svoj vzťah so Stellou. No a vôbec jej to neuľahčujú ani jej mužskí kolegovia na čele s učebnicovým mačom Mikeom (Matt Dillon), ktorý nevynechá žiadnu príležitosť prejaviť svoj nesúhlas s prítomnosťou ženy v jeho tíme...
Ak milujete sci-fi pre ľahkosť a vzrušenie, ktoré prichádza s objavovaním neznámych svetov, teoretizovaním o filozofickej podstate vesmíru či využívaním futuristických technológií, Proxima vám zrejme veľmi neulahodí. Hoci jej hlavnou hrdinkou je astronautka a dej sa odohráva počas jej príprav na dlhodobý pobyt na obežnej dráhe, film sa v skutočnosti samotnou misiou vôbec nezaoberá.
Sarah je preň predovšetkým archetypálnou postavou ženy, ktorá sa pokúša uspieť v mužskom svete, a zároveň matky, ktorá stojí pred “Sofiinou voľbou” medzi vlastnými snami a materskými povinnosťami. I keď to možno nebude vedieť doceniť úplne každý, v tejto polohe je film naozaj silný, výstižný a veľmi aktuálny.
Na to, aby ste čelili podobným dilemám, napokon, nemusíte vôbec byť astronautkou – do určitej miery sa so Sarah iste stotožní každá žena, ktorá dennodenne balansuje medzi rolami matky, partnerky, živiteľky, profesionálky, ale aj individuality s vlastnými snami a túžbami. Winocour na pozadí komorného, no efektne vyhroteného deja dôsledne objavuje všetky radostné aj bolestivé aspekty, ktoré tento sizyfovský boj prináša - a chvíľami triafa klinec po hlavičke tak presne, až to cvendží.
Eva Green bola do úlohy Sarah skvelou voľbou a je príjemné môcť si, okrem jej nesporného hereckého talentu a krásy, vychutnať aj jej bohaté jazykové schopnosti (vo filme hovorí francúzsky, nemecky, anglicky aj rusky). Výborní sú ale aj Matt Dillon či Sandra Hüller v úlohe psychologičky, ktorá má Sarah a Stellu pripraviť na blížiace sa odlúčenie. Ani oni ale tento krehký a pomerne úzko zacielený film určite nedokážu “predať” úplne každému - ak si s hlavnou postavou a psychologickou pascou, v ktorej sa ocitla, nenájdete žiadny prienik, bude vám Proxima možno pripadať pomalá a nevýrazná či dokonca nudná a neuveriteľná.
Kvality tejto snímky tak asi najlepšie vystihuje jej zbierka festivalových ocenení - na MFF Toronto aj San Sebastián získala špeciálne, respektíve zvláštne ceny poroty, kritikov a kritičiek. Proxima je naozaj špeciálny film, hoci nie pre každého.
Proxima (Francúzsko/Nemecko, 2019, 107 min.)
Réžia: Alice Winocour. Scenár: Alice Winocour, Jean-Stéphane Bron. Hrajú: Eva Green, Zélie Boulant, Matt Dillon, Aleksey Fateev, Lars Eidinger, Sandra Hüller, Trond-Erik Vassal, Nancy Tate, Grégoire Colin, Anna Sherbinina, Vitaly Jay, Igor Filippov, Svetlana Nekhoroshikh ...