ČERNOBYĽSKÉ DENNÍKY |
ČERNOBYĽSKÉ DENNÍKY |
Černobyľská jadrová elektráreň vybuchla v roku 1986. Rádioaktívny mrak pohltil východnú Európu, jeho vplyv na zdravie obyvateľov tohto územia asi nebude možné zmerať (podotknúť treba, že zasiahol aj Slovensko) – už malé dávky radiácie totiž môžu spôsobiť výskyt rakoviny, alergie a iných chronických chorôb. Nový americký horor Černobyľské denníky tak môže pôsobiť v našich kinách bizarne. Na jednej strane rozsiahla katastrofa, na strane druhej skazený polotovar.
Štvorica mladých Američanov Chris, Paul, Natalie a Amanda sa stretáva v Kyjeve počas potuliek Európou. Bláznivý nápad navštíviť mestečko Prypiat, kde sídlila Černobyľská elektráreň sa mení na realitu, keď spoznajú vojaka Uriho. Skupina posilnená o ďalšiu dvojicu sa vydáva na nebezpečnú cestu. Prekonávajú hranice uzavretého územia a potulujú sa po opustených budovách. Auto sa im však pokazí a sú nútení prenocovať na strašidelnom mieste s čudnými zvukmi za oknom.
![]() |
![]() |
„Hororom nie sú mutanti ohrozujúci turistov, ale efekt, ktorý Černobyľ zanechal na životoch miliónov ľudí,“ vyjadrila sa americká organizácia Friends of Chernobyl Disaster. Keby si aspoň producent a spoluscenárista Oren Peli (Paranormal Activity) s kolegami dali záležať a nakrútili strašidelný, paralyzujúci film s objektívne zachytenými reáliami. Lenže splodili filmovú katastrofu pre inteligentného diváka – teda, ak sa slovo „katastrofa“ spája s niečím zásadným, nečakaným, tak to nie je prípad Černobyľských denníkov. Vlastne ťažko by sa asi v publiku našiel jediný divák, ktorého by neponorila do nudy mozaika stupídnych klišé. Aspoňže trvá tak krátko. Hlavné postavy sú scvrknuté na nebojácneho dobrodruha, zamračeného skeptika a dve neurotické slečinky, čo vrieskajú už len, keď sa natriasa auto. Cestovateľská vášeň je znázornená sústavným fotením a nakrúcaním (napríklad v situácii, keď hrdinov unášajú mutanti).
Hudobná zložka (Diego Stocco) pozostáva z kovových elektronických zvukov a skutočne otravného buchotu. Ryba sa pohne o milimeter, bum, všetci naokolo vyskočia. Muž strčí ruku do vody, strhne sa, bum, všetci kričia hrôzou. Prekvapila jedine scéna s medveďom. Film však zjavne naznačuje, že rádioaktivita spôsobuje kanibalizmus a (spoiler) retardáciu, keďže sa zmutovaní pacienti vracajú na miesta, kde ich radiácia môže znova zasiahnuť. Jediný adrenalín divák zažije iba, keď sa rozčúli. Koho dnes presvedčí, keď sa mládež žijúca v symbióze s Facebookom, Foursquare, Twitterom a mobilmi napojenými na GPS cíti byť uväznená vo vnútrozemskej krajine? Autá opäť neštartujú a nastáva tradičný „scooby-doo“ paradox – Niečo nás naháňa, tak sa rozdeľme. Strašiaci sa schovávajú v tme a tak sa veľmi ani niet čoho báť. Akurát brakového príbehu a lacného spracovania.
![]() |
![]() |
Zúfalosť poslednej polhodiny filmu neplynie z beznádejnej situácie hrdinov, ale rozpačitých pokusov hlúpy dej vygradovať – pobehovanie a vrieskanie v sprievode jedného svetla pripomína tieňové divadlo. Najsmutnejšie však je, keď režisér Černobyľských denníkov Bradley Parker v rozhovore povie: „Mestečko Prypiat je jedným z hrdinov filmu,“ a v skutočnosti tvorcovia Ukrajinu ani nenavštívili – celú frašku totiž nakrútili v Maďarsku a Srbsku. Niečo podobné, ako keď Eli Roth prezentoval české reálie (Český Krumlov) ako Slovensko v Hosteli. Tu však podobnosť oboch „hororových skvostov“ bohužiaľ nekončí.
Chernobyl Diaries (USA, 2012, 90 min.)
Réžia: Bradley Parker. Námet: Oren Peli. Scenár: Oren Peli, Carey Van Dyke, Shane Van Dyke. Kamera: Morten Søborg. Strih: Stan Salfas. Hudba: Diego Stocco. Hrajú: Jonathan Sadowski, Devin Kelley, Jesse McCartney, Olivia Taylor Dudley, Nathan Phillips, Ingrid Bolso Berdal, Dimitri Diatchenko