MANDERLAY - PROJEKT 100

MANDERLAY - PROJEKT 100

Filmová recenzia



V Spojených Štátoch Amerických sa v tridsiatych rokoch minulého storočia diali podivné veci, teda aspoň podľa Larsa von Triera. Prvýkrát sa také niečo stalo v mestečku Dogville a neskončilo to príliš dobre. Najmä pre domácich. Tentoraz sa niečo podobné udeje kdesi v Alabame na časom a piatym dodatkom ústavy zabudnutej plantáži.

Hrdinka Grace po náhlom odchode z Dogville smeruje v sprievode svojho otca na východ. Počas cesty sa náhodne stáva svedkom podivného divadla, vykonania fyzického trestu. Zisťuje, že na plantáži Manderlay doteraz žije komunita afro-američanov s „domácou pani“ podľa dávno zrušených zákonov otroctva a rasovej segregácie. Majiteľka plantáže vzápätí zomiera a Grace pokladá za svoju morálnu povinnosť naučiť bývalých otrokov žiť slobodne. Na jej zámere by nebolo nič zlé, len keby sa svojim konaním postupne nedostávala do úplne opačnej pozície. Na presadzovanie svojich altruistických zámerov používa čoraz častejšie autoritatívny prístup. Bývalí otroci však nové pravidlá odmietajú akceptovať. Pre človeka, ktorý žil celý život v otroctve, je zložité pochopiť pojem sloboda.    

Manderlay - Projekt 100 Manderlay - Projekt 100 Manderlay - Projekt 100

Film Manderlay zvádza k porovnaniu so svojim o dva roky starším predchodcom. Vo formálnej rovine sa toho veľa nezmenilo a aj štruktúra rozprávania je postavená na rovnakých princípoch ako v Dogville (rozdelenie filmu na 9 kapitol plus rozprávač). Dej filmu sa odohráva v jednom priestore obklopeným čiernou tmou. Vidieť len zopár rekvizít. Opäť teda vstupujeme do predstavivosťou neohraničeného prostredia, akéhosi umelo vytvoreného univerza, ideálne vhodného pre zinscenovanie filmového experimentu na vyhliadnutej vzorke amerického obyvateľstva. V tomto priestore sa však teraz na rozdiel od Dogville zaujímavo využíva svetlo a tieň a niektoré vizuálne efekty (piesočná búrka). Ale ťažisko filmu je znovu postavené na hereckých výkonoch, ktoré sú podporené snímaním kamery pri dialógoch (prevažne v polodetailoch). Trier teda väčšinou postupuje tak ako v Dogville ale s jedným výrazným rozdielom - obraz terajšej Grace je odlišný. Nielen svojou identitou (Nicol Kidman vystriedala Bryce Dallas Howard) ale hlavne svojou pozíciou. Ešte stále verí v dobro aj napriek svojím zlým skúsenostiam s momentálne mŕtvymi dedinčanmi z Colorada ale z pasívne trpiaceho „dievčaťa“ sa stáva sebavedomá žena s jasným cieľom. Pobyt v Dogville mal asi predsa len nejaký zmysel.

A tak ako pri Dogville aj pri Manderlay môže plynutie príbehu a hlavne záver vyvolať zvláštne a rozporuplné pocity. Totiž ani voľnosť, akou má divák možnosť vchádzať cez imaginárnu stenu intimity, ani slovo rozprávača, ktoré dopĺňa navonok nepozorovateľné, tak, že tlmočí myšlienky postáv a dokonca ani striktne určená štruktúra rozprávania nepomôže odhaliť to, čo by malo byť jasne čitateľné - posolstvo. Pri Manderlay sa môže ukazovať takéto očakávanie oprávnené, pretože snímka vykazuje mnoho znakov angažovaného autorského postoja. Napríklad tým, že je celá plánovaná trilógia štylizovaná do brechtovského divadla, ktoré kedysi prehováralo k divákovi so silným socialno-kritickým akcentom. Trier sa tiež svojimi filmovými „excesmi“ približuje k inému „revolucionárovi“, o generáciu staršiemu Fassbinderovi (Trier obsadzoval v hojnom počte do svojich filmov rovnakých hercov, ako pred pár rokmi sám Fassbinder). Síce sa môže zdať, že Trier sa teraz vyjadruje naozaj kriticky, keď ukazuje pri záverečných titulkoch nielen fotografie odvrátenej strany amerických dejín (Martin Luther King) ale aj súčasné traumy (WTC).

Manderlay - Projekt 100 Manderlay - Projekt 100 Manderlay - Projekt 100

No Trierove odhaľovanie takzvaných kontroverzných tém súčasnosti cez podobenstvo, už nemôže mať taký efekt, ako napríklad pred 20timi rokmi. Tam, kde film ako nástroj presadenia ideológie už nefunguje, nastupuje ideológia filmu samotného. Akoby si toho bol sám vedomý a nepokúša sa príliš moralizovať. Len konštatuje, že robí iba to, čo mu film umožňuje a s tichým úsmevom sleduje, čo je divák (hlavne ten spoza Atlantiku) ešte schopný akceptovať. A postupuje rafinovaným spôsobom. Preto by bolo málo prezieravé pokladať Manderlay iba za cynické podobenstvo o „najdemokratickejšej“ krajine. Dogville aj Manderlay obsahujú aj iné interpretačné kľúče, zväčša založené na intertextualite.

Jednoducho povedané, Trier manipuluje nielen s postavami, ktorým sa otvoria oči takmer vždy vtedy, keď už je príliš neskoro, ale aj so samotným divákom. Je však otázne, či táto manipulácia bude natoľko sofistikovane obsiahnutá aj v poslednej časti trilógie. V druhej to našťastie ešte funguje.

Manderlay (Dánsko/Švédsko, 2005, 139 min.)
Réžia: Lars von Trier. Scenár: Lars von Trier. Kamera: Anthony Dod Mantle. Hudba: Joachim Holbek. Hrajú: Bryce Dallas Howard, Isaach De Bankolé, Danny Glover, Willem Dafoe, Lauren Bacall, Jean-Marc Barr.


autor Marek Švajdlenka 10.10.2006
Meno:
ODOSLAŤ
:)
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
7.10 |
hodnotenie 6/10
7.10 |
hodnotenie 7/10
7.10 |
hodnotenie 6/10
7.10 |
hodnotenie 6/10
7.10 |
hodnotenie 7/10
14.10 |
hodnotenie 8/10
14.10 |
hodnotenie 6/10
14.10 |
21.10 |
NAJČÍTANEŠIE
|NIE JE ČAS ZOMRIEŤ
4
hodnotenie 7/10
|VENOM 2: CARNAGE PRICHÁDZA
5
hodnotenie 6/10
|SQUID GAME
2
hodnotenie 8/10
|SPRÁVA
0
hodnotenie 7/10
|GUNDA
0
hodnotenie 9/10
|KAŽDÁ MINÚTA ŽIVOTA
0
hodnotenie 7/10
|FESTIVAL PÁNA RIFKINA
0
hodnotenie 7/10
|PREDTUCHY
0
hodnotenie 6/10
|SCÉNY Z MANŽELSKÉHO ŽIVOTA
0
hodnotenie 8/10
|REKONŠTRUKCIA OKUPÁCIE
0
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 20018
02 |
návšt. 5819
03 |
návšt. 4263
04 |
návšt. 2948
05 |
návšt. 2226
06 |
návšt. 1414
07 |
návšt. 1090
08 |
návšt. 1113
09 |
návšt. 589
10 |
návšt. 616
REBRÍČEK US
01 |
$55,2 mil.
02 |
$31,8 mil.
03 |
$10,1 mil.
04 |
$4,3 mil.
05 |
$1,4 mil.
06 |
$1,2 mil.
07 |
$1,0 mil.
08 |
$1,0 mil.
09 |
$0,710 mil.
10 |
$0,387 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2021 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk