AK BY SOM MALA NOHY, TAK ŤA NAKOPEM

Iba druhý počin nezávislej filmárky Mary Bronstein („mumblecore“ Yeast, 2008), široko ďaleko oceňovaný za hlavný ženský herecký výkon, prichádza po tuzemskom festivalovom uvedení na MFF Cinematik Piešťany z konca minulého leta aj do bežnej distribúcie. Prečo ho treba vidieť a kto si ho môže užiť najviac?

Režisérka a scenáristka v jednej osobne namiešala zmes paranoidného thrilleru, čiernej komédie, terapeutickej drámy a spoločenskej satiry. Mikrokozmos hlavnej hrdinky – terapeutky Lindy, sa postupne rozpadá. Gniavi ju špecifická choroba školopovinnej dcérky, ktorá má v sebe zavedenú sondu a musí v najbližších dňoch dosiahnuť istý váhový cieľ. Na pohode nepridáva ani manželova večná odcestovanosť na služobných cestách a čoraz problematickejšie stretnutia s jej psychológom (presný a nečakane minimalistický komik Conan O'Brien). Situácii nenapomáhajú ani sedenia s jej vlastnými pacientmi, ktorých trápenia akoby na ňu začali preskakovať.

Popritom všetkom sa Linda snaží udržať si ako-takú rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Keď však doma nastane nehoda v podobe prasknutého stropu, ocitá sa s dcérou na istý čas v lacnom moteli, kde sa jej trápenie ešte viac prehlbuje (keď stretáva bizarné postavičky, vrátane týpka stvárneného raperom A$AP Rockym). Opravou poverený remeselník s celým registrom výhovoriek problému tiež nepomáha.

Príbeh od samotného začiatku zamestnáva diváka úvahami, čo bude jadrom „tajomstva“. A to si ponecháva až do samotného konca. Čo znamenajú Lindine znepokojujúce halucinogénne predstavy, ktoré sú filmársky ladné a hypnotické? Sama dcéra ju na jednom z terapeutických sedení nazýva plastelínou, mäkkou a ohýbateľnou. Zato večne neprítomný otec je údajne tvrdý a rázny. Rozohráva sa tu komplex viny a zlyhania.

Ťahákom snímky je Rose Byrne. Za svoj maximálne odovzdaný výkon zinkasovala Strieborného medveďa na Berlinale a Zlatý glóbus, a bola zároveň nominovaná na britskú BAFTU a v závere sezóny udeľovania cien aj na Oscara. Aj napriek tomu, že jej strápená Linda je psychoterapeutka, neuroticky prepadáva pocitu beznádeje, zmocňuje sa jej hnev a frustrácia z toho, že jej nikto nedokáže pomôcť. Nejde pritom iba o dcéru a strop. Ťažkosti ju pravidelne sprevádzajú aj pri parkovaní či kúpe vína.

Kamera Christophera Messinu cielene marginalizuje postavy dcéry, ktorej nevidíme do tváre. Zato tvár zúfalej matky je často snímaná v polodetailoch až detailoch. S prácou kamery suznie strih, vďaka ktorému sú hrdinkine záhadné predstavy hladké a vťahujúce. Vizuál dokáže pôsobiť znepokojivo aj snovo. Áno, obrazová stránka z dielne produkčnej spoločnosti A24 (Čarodejnica, Maják, Krv na perách, Iný človek, Veľký Marty) svojou povestnou „ušpinenou“ naturalistickou štylizáciou opäť raz nesklamala.

Hlavným motívom scenára je diera. Prepadávajúci sa strop predstavuje metaforu hrdinkinej existenčnej krízy a nekončiacich problémov a konfliktov. Diera v podlahe, guľaté rany a rozrezané otvory v bruchu, a v neposlednom rade diera vystupujúca ako brána, akýsi portál do najtemnejších hlbín utrápenej duše.

Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je čiernohumorná psychologická dráma o kríze materstva, duševnom kolapse a rozklade s nesilenými priesakmi do telesného hororu a surrealizmu. Ničoho tu nie je priveľa, ani málo, všetky zložky sú až nepríjemne vyvážené, čo podtrháva intenzívny divácky zážitok. Z Lindiných úst neraz vyhŕkne hláška „Toto je krízová situácia!“, ktorou chce hekticky ukončiť mnohé chaotické momenty. Táto replika však najviac vystihuje jej prepadávajúce sa psychické rozpoloženie, jej nočnú moru.

If I Had Legs I'd Kick You (USA, 2025, 113 min.)
Réžia: Mary Bronstein. Scenár: Mary Bronstein. Kamera: Christopher Messina. Hrajú: Rose Byrne, Conan O'Brien, Danielle Macdonald, A$AP Rocky, Ivy Wolk, Daniel Zolghadri, Delaney Quinn, Ella Beattyus, Mary Bronstein a ďalší.