Hlynur Pálmason sa vracia do kín s poetickou drámou Čo nám ostalo z lásky / Ástin sem eftir er

Vo štvrtok 28. mája prichádza do slovenských kín dráma Čo nám ostalo z lásky. Islandský režisér Hlynur Pálmason sa vracia so svojou jedinečnou filmárskou poetikou a v príbehu Anny a Magnusa sleduje rok v živote rodiny, ktorá sa vyrovnáva s rozchodom. Hoci sa ich vzťah rozpadá, naďalej ich spájajú spoločné deti, každodenné momenty aj množstvo spomienok. Film, ktorý mal svetovú premiéru na festivale v Cannes a bol islandským kandidátom na Oscara, citlivo zachytáva krehkosť rodinných väzieb, smútok zo straty, ale aj nádej, ktorá dokáže pretrvať napriek odlúčeniu.

Anna a Magnus sa rozchádzajú. Nie je to však jednoduché. Majú tri deti, dievča v puberte a mladších synov, dvojičky, a množstvo spoločných spomienok. On pracuje na rybárskej lodi na juhovýchode Islandu. Ona je farmárka a výtvarníčka, túžiaca po výstave v galérii. Zatiaľ čo Magnus si stále nechce pripustiť koniec vzťahu s Annou a nedokáže sa zmieriť s tým, že bol v životoch ich detí odsunutý na vedľajšiu koľaj, Anna sa snaží zariadiť si nový život. Režisér rozpráva príbeh tejto rodiny v priebehu jedného roka v jej každodennej existencii. So svojou jedinečnou filmárskou poetikou ukazuje, koľko cenného môže zostať z lásky, aj keď už sa všetko zdalo byť preč.

Čo nám ostalo z lásky rozvíja charakteristickú poetiku Hlynura Pálmasona. Vo svojich dielach dlhodobo prepája intímne rodinné príbehy s drsnou islandskou prírodou, melanchóliou, jemným humorom aj absurdnými momentmi každodennosti. V najnovšom filme zachytáva rozpad partnerského vzťahu s mimoriadnou citlivosťou, ale bez veľkých dramatických gest, namiesto nich stavia na drobných okamihoch, tichu, pohľadoch a nenápadných situáciách, v ktorých sa mieša smútok s humorom a krása s obyčajnosťou života. „Chcel som nakrútiť niečo jednoduché a priamočiare vo všetkých ohľadoch, aby som zachytil charakteristickú energiu filmu a dosiahol vnútornú hru medzi absurdným a komickým, krásou a škaredosťou, rodinou a prírodou, deťmi a rodičmi,“ povedal režisér Hlynur Pálmason.

Film bol nakrútený na klasický 35 mm filmový materiál, ktorý obrazu dodáva prirodzenú textúru, mäkkosť a nostalgickú atmosféru. Pálmason tak pokračuje vo svojom výraznom vizuálnom štýle, v ktorom islandská krajina nikdy nie je iba kulisou, ale stáva sa plnohodnotnou súčasťou príbehu a emocionálneho sveta postáv. Dôležitú úlohu vo filme zohráva aj pes Panda, ktorý si po svetovej premiére na festivale v Cannes odniesol cenu Palm Dog Award udeľovanú za najlepší zvierací herecký výkon.

Čo nám zostalo z lásky zaujal aj medzinárodných kritikov. Podľa denníka The Guardian film „balansuje medzi bolestivou intimitou rozpadajúceho sa vzťahu a hravou, snovou poetikou, ktorá je pre Pálmasonovu tvorbu charakteristická“.  Magazín Variety zároveň vyzdvihol, že film je „mimoriadne nežným a lyrickým portrétom rodiny v limbe, v ktorom sa melanchólia, absurdný humor a islandská príroda spájajú do hypnotickej filmovej poetiky“.

Pálmason patrí k najvýraznejším súčasným islandským filmárom. Pôvodne začínal ako výtvarník, čo sa výrazne odráža aj v jeho vizuálne premyslenej filmovej poetike. Už jeho dlhometrážny debut Zimní bratia (2017) zaujal na festivale v Locarne, odkiaľ si odniesol štyri ceny. Medzinárodnú pozornosť si ďalej upevnil filmom Biely biely deň (2019), uvedeným v Týždni kritiky v Cannes, aj historickou drámou Zabudnutá zem (2022), ktorá bola zaradená do sekcie Un Certain Regard.