ČO TI JE, DIEVČA?

Zatiaľ čo rebríčky návštevnosti v kinách búrajú Búrlivé výšiny a kladivom trieskajú hlava nehlava po žánrových škatuľkách, nenápadne sa v kinách vyskytli aj menej opulentné ukážky zaujímavých filmových jednohubiek. Čo ti je, dievča? nie je explicitnou romantikou ako „z veľkého románu“, no je doslova filmovým oxymorónom voči novinke Emeraldy Fennell.

Koprodukčný debut slovinskej režisérky Urška Djukić nestavia na grandióznej romanci ani monumentálnych obrazoch pri západoch/východoch slnka. Čo ti je, dievča? je subtílny film, ktorý ale otvára veľké vzťahové otázky. Venuje sa téme sexuality civilnou optikou dospievajúcich dievčat a je sympatický práve svojou klubovosťou, prízemnosťou a akýmsi príjemným regionálnym, európskym minimalizmom.

S citom za múrmi fary

Podobne ako kontroverzný československý Zbormajster aj Čo ti je, dievča? sa odohráva v kulisách speváckeho dievčenského zboru. V oboch filmoch do určitej miery dominuje (v Čo ti je, dievča? skôr sekundárne) postava asertívneho lídra zboru. Čo ti je, dievča? si ale ide vlastnou cestou a nesústredí sa na toxický vzťah šéfa speváckeho zboru a hlavnej hrdinky.

V koprodukčnej novinke protagonistka 16-ročná Lucia je introvertkou, ktorá sa perspektívou utiahnutej tínedžerky pasuje s nástrahami puberty. Lucia sa tak zbližuje s jej opakom, spolužiačkou Annou-Mariou, ktorá extrovertne a hlučne pláva naprieč pubertálnymi rokmi a s akousi prvoplánovou ľahkosťou kamarátke nastavuje vzťahové a spoločenské zrkadlo.

Lucia spolu so zborom odchádza na niekoľkodňovú spevácku stáž mimo mesta na dedinskú faru obývanú nielen mníškami, ale aj mladými brigádnikmi. Hlavná hrdinka sa tak ocitá medzi mlynskými kameňmi katolíckej školy, prísnej matky, ale aj túžby žiť, ako bežná tínedžerka. Nemotorne a neotesane túži po akejsi normálnosti, ktorej sa jej dostáva za múrmi idylickej fary s prísne nastavenými pravidlami len v malých dúškoch a slimačím tempom.

Medzu pubertou a dogmou

Lucia nie je spočiatku aktívnou hrdinkou, pozoruje a akosi pasívne nasáva vplyvy okolia a svojich spolužiačok a kamarátok. Napriek tomu, že režisérka to explicitne nenaservíruje divákovi pred nos, vo vnútornom svete hrdinky to vrie a bubloce. Pubertálny ekosystém a mix hormónov sa dostava po prvýkrát do defenzívy voči vonkajšiemu svetu, ktorý je oproti čiernobielej cirkevnej rovnošate a častokrát aj stigmatickému cirkevnému mysleniu kontrastne farebný, plný chutí, vnemov a telesnosti.

Urška Djukić ale zároveň nerobí medzi svetom duchovna, cirkevných hodnôt a telesných radostí dospievajúcich tínedžeriek absolútnu hrubú čiaru. Oba vesmíry nežijú od seba izolované ale premiešavajú sa v akejsi paradoxnej symbióze. Zbormajster, mníšky či prísna mama hlavnej hrdinky nie sú pekelní démoni, ktorí chcú pristrihnúť krídelka eskapádam mladých dievčat. Postavy sú plastické, nie božsky umelohmotné. Kmitajú niekde medzi vnútorným rozporom vlastných emócii a stereotypných vzorcov vpísaných v starých knihách a pravidlách zaprášených prachom a dogmou.

Niekde medzi zabetónovanými tradíciami rurálnej farnosti sa chaoticky teleportuje externý neuchopiteľný prvok. Puberta. Mladé dievčatá síce usilovne nacvičujú duchovné chorály, no väčšmi ich to ťahá k starému olivovníku na dvore fary. Tam už svalnatí murári pobehujú po lešeniach a sexi pohybmi stredoveké múry fary ohadzujú čerstvou omietkou. Lucia tak je drvená dogmou tradícií, no zároveň prirodzene chce odhryznúť z ovocia nového neprebádaného sveta.

Malý, veľký a sympatický

Režisérka neprináša nijak revolučný nový pohľad na priepasť medzi dospievaním, tradíciami a častokrát na prvý pohľad skorodovanými cirkevnými hodnotami a pravidlami. Autorka sa nesnaží prepísať „programový kód“ žánru, ale observačne nevtieravo sleduje dilemu mladého dievčaťa, ktoré sa nerozhodlo, či urobí za katolíckou strohosťou hrubú čiaru alebo sa skrátka podvolí láske k Bohu a duchovnu.

Čo ti je dievča neponúka všeobjímajúce revolučné riešenia na problémy vzťahov, ale sústredene sa pohráva s nevyspytateľnosťou pubertálnych rokov. Popritom prekladá ťažké vzťahové otázky podmanivými mäkkými obrazmi, sýtymi farbami a vťahujúcou fyzičnosťou.

Režisérkina snaha o legitimizovanie tém a otázok ohľadom sexuality mladých ale zároveň nepôsobí uťahane a slizko, ale k veci, akoby mala autorka, čo to k téme povedať. Čo ti je dievča nevypáli kráter do análov svetovej kinematografie svojou výnimočnou optikou. Sympatický debut ale poteší civilnosťou a hrou s tabu a motívmi, nad ktorými sa ešte kdekto aj v 21. storočí vášnivo prežehná.

Kaj ti je deklica (Slovinsko, Taliansko, Chorvátsko, Srbsko, 2025, 89 min.)
Réžia: Urška Djukić. Scenár: Urška Djukić, Maria Bohr. Hrajú: Jara Sofija Ostan, Mina Švajger, Sasa Tabakovic, Nataša Burger, Marko Mandić, Lotos Sparovec, Branko Zavrsan