ZBRANE

Zach Cregger je zvláštny chlapík. Pred 15 rokmi štartoval s lacnou komédiou Miss Marec, potom si dal pauzu od réžie na viac ako dekádu a zrazu si začína budovať veľmi silné meno. Ale vďaka inému žánru – len čo presedlal na horor (najprv Barbar pred tromi rokmi), je to iná kvalita. Zbrane sa tvária ako horor a do tohto žánru určite patria, ale súčasne sú výborne natočený film s viacerými devízami.

Premisa z prvého traileru funguje znamenito: počas jednej noci sa v jednom malom mestečku presne 17 detí z jednej triedy zobudilo presne o 2:17 ráno, vybehli zo svojich domovov do tmy a zmizli bez stopy. Nik nevie kam, ale na druhý deň sa v tej triede stretli iba pani učiteľka a chlapec Alex. Začalo obrovské pátranie a po mesiaci sa nič nestalo, len Alexa preradili do inej triedy a Justine prestala učiť kvôli nevôli rodičov. V mestečku k ďalšiemu zmiznutiu nedošlo, ale desivá noc nenechá pokojných viacerých otcov či mamky, ktoré začínajú pátrať na vlastnú päsť. A čo robí taká polícia?

Zbrane sú na tohtoročné pomery veľký unikát. Žáner hororov sa nám riadne rozkokošil, až bývajú obdobia, kedy ide do kín jeden horor týždenne. Od Nosferatu hneď 2. januára sa nám ušli rozmanité produkcie, ale zdá sa, že Warner Bros. sa najviac darí servírovať originálne kúsky. Hriešnici v apríli boli parádny mix a Zach Cregger sa rysuje ako ďalší silný režisér s vlastnou víziou.

Malé mestečko, titulná záhada, zúfalý otec či labilná učiteľka. Pestré prvky, z ktorých môže Cregger veľmi dobre vyjsť a volí netradičný obsah – akoby sa mu vytratil strach okrem úvodného zmiznutia natočeného v parádnej sekvencii. Občas si pomôže nočnou morou či víziou, no nič nenapovedá, že by sme sa mali začať nimrať v prípade a hľadať spojitosti. Deti sú fuč, ďalšie indície žiadne.

V tom momente nasadí režisér aj netradičnú formu – po tom ako nám pustí cca 20 minút filmu, kde sa venuje najmä jednej postave (učiteľka Justine), začne skákať po ďalších persónach a cez medzititulky servíruje film na epizódy a nechá nás sledovať situácie z viacerých uhlov. Vôbec to nie je nuda, lebo si pomáha aj rýchlejším strihom – čo sme raz videli, netreba opakovať v plnej dĺžke. Systém mu dobre funguje, lebo nepokúša sa o variácie, ale pridáva ďalšie momenty. Napríklad čo sa stalo pred daným momentom či odkiaľ sa vzala postava. To všetko výborne vytvára mozaiku a kolorit mestečka plný rozličných postáv, ktorých konanie potom prispieva k hlavnej línii.

Lebo nezabúdajme – sme na poli hororu, chceme sa báť a najmä rozlúsknuť kam a prečo deti zmizli. A Cregger doručí odpovede, len potrebuje čas. Niekto môže namietať, že dve tretiny sa venuje tvorbe podzápletky – v skutočnosti však formuje charakter postáv a ich činy. A aj jednotlivé vzťahy – bez pár scén by sme si mohli myslieť, že Justine je úplne neviniatko, ale paralelne na seba strháva pozornosť, čo by ju mohlo posunúť do škatuľky podozrivých. Alebo že Archer nebude schopný akceptovať iných či spájať sily – a predsa sa vo finálnej štvrtine vytvára nečakaný tandem.

Ale aby ste náhodou nenadobudli dojem, že Cregger iba 100 minút múti vodu a potom všetko vybaví za polhodinku... Vo filme je veľa napínavých či nervóznych sekvencií. Budete sa báť, keď treba, aj si pozriete pár extranásilných scén, budú ľakačky, bafačky, ešte aj z predmetov ako injekčná striekačka srší strach. No zároveň dokáže neraz nasadiť aj odľahčený tón – náladovo ide fakt o neskutočný mix, ale divák ho musí akceptovať. Platí to aj pre mix žánrov: je tu horor, kus detektívky a čiernu komédiu.

Niekto môže namietať, že práve tie fázy humoru narušia poctivo budovanú hutnú atmosféru mystéria a okolností. Inému bude vyhovovať, lebo Cregger sa hrá s divákovými očakávaniami inteligentne. Aj to vysvetlenie napokon graduje, príde finálna sekvencia, kde sa kopia postavy na jednom mieste, ešte aj pracuje s nastoleným systémom a... to vyústenie ako z iného filmu či žánru asi šokuje väčšinu. Ale osobne mi sem zapasovalo, nielen pretože je efektne natočené, ale doručí potrebnú satisfakciu.

Pôvodne som si myslel, že Zach Cregger ide nakrúcať poctu To a iným hororom z malých mestečiek. No on volí inú formu, obsah i spôsob rozprávania – ako filmovému fanúšikovi mi systém odhaľovania stôp, postáv i vstrebávania motivácií a činov zapasoval. Možno pointa nie je taká silná ako cesta k nej – ale nebol by to prvý film, ktorý má putovanie na vyššej úrovni ako cieľ.

PS – Zbrane sa hrajú aj v prémiových formátoch. IMAX má ohromné plátno a upúta kombináciou absolútneho ticha a náhleho dunenia. Prekvapivý zážitok doručí aj 4DX – využíva iba časť efektov, no v správnej chvíli. Tiež má určité pasáže plné ticha či bez efektov, ale... veľmi dobre sa hrá s kamerou a nakláňaním sedadiel. Celkom často využíva aj jemný efekt vibrácii. Rád pustí aj studený vzduch do nočných scén, občas vôňu, ale ten najlepší efekt je... jemné blikanie pri istom filmovom predmete. To na sekundu-dve zažiari plátno a vy sa akoby prepínate do ďalšej epizódy. Nečakajte ale vodu či bežné šťuchance do rebier, lebo tu nie sú typické akčné scény.

Weapons (USA, 2025, 128 min.)
Réžia: Zach Cregger. Scenár: Zach Cregger. Hrajú: Julia Garner, Josh Brolin, Alden Ehrenreich, Cary Christopher, Benedict Wong, Austin Abrams, Eric Jepson, Whitmer Thomas, Callie Schuttera ...