NEZVRATNÝ OSUD: POKRVNÉ PUTO |
NEZVRATNÝ OSUD: POKRVNÉ PUTO |
Od prvého Nezvratného osudu ubehlo už štvrť storočie a od ostatnej (piatej) časti 14 rokov. To je slušná doba, čo nám Smrť driemala na poličke – my pamätníci máme v hlave jednotku, legendárnu dvojku (kto ešte nechce jazdiť za kamiónom s drevom na Čertovici?), ale žiaľ aj príšernú štvorku. Ale Warneri si povedali, že už je čas oprášiť ju pre nové generácie. Sčasti pomáhajú aj nové technológie, triky a IMAX plátno.
Systém ostáva rovnaký – na začiatku príde istá predtucha, pri ktorej sa podarí istej skupine ľudí ujsť Smrti z lopaty. To znamená, že prežijú, a príde čas, kedy si ich chce zobrať späť. Novinka má efektný štart, ktorý nás zoberie do 60. rokov, kedy počas požiadania o ruku a grandiózneho otvárania reštiky vo veži nastane kolaps a všetci umrú brutálnymi spôsobmi. Je to parádne natočená scéna, kde sa miesi retro, jednoduchý element (alias čo dokáže jedna minca), konštrukcia efektnej veže a jej následný pád. Dĺžka je príjemná, sekvencia je nabitá nápadmi, kosí sa po desiatkach, efektov je veľa a zatiaľ si ich užívate, no skrátka po vzore iných častí, toto je dynamický štart, čo si musíte užiť na najväčšom plátne – kto mešká, lebo si kupoval XXL kukuricu, dvojnásobná smola, lebo je to najlepšia časť filmu.
Po presunutí do súčasnosti sa tempo spomalí a zoznámime sa s hrdinkou Stefani, ktorá máva nočné mory akurát z úvodnej sekvencie. Jedna návšteva u strýka, hrabanie sa v archíve a už sa začnú línie prepájať – blondínka z intra je vlastne babka Stefani a tým, že sa Smrti vyhla a teraz ide po nej, budú ohrozené celé generácie. V tom tkvie podtitul Pokrvné puto – a scenár sa začne efektne hrať s tým, kto bude ďalšou obeťou v poradí.
Stefani síce nie je najsympatickejšia hrdinka a len podčiarkuje, že tvorcovia výrazne šetrili na castingu (okrem Tonyho Todda alias barda série tu nájdeme totálne neznáme mená), ale po čase si dokážete na ňu zvyknúť a slúži ako dobrý sprievodca pre štruktúru novinky. Návšteva babky i následné sekvencie prepínajú medzi fázami, kedy o veľa nejde a dravým štýlom, kedy sami pozeráte po okolí a hľadáte potenciálne vražedné predmety i situácie: smetiarske auto, prístroj s magnetickou rezonanciou a pod.
Zatiaľ čo prvá polovica filmu skáče medzi efektným introm, predstavením hrdinov a súčasnou obeťou číslo jedna, druhá polovica má priamu štruktúru a vyberá si najmä poradie obetí. Šermuje občas s tým, že niekoho vynechá (a zrazu má prísť vysvetlenie, prečo) a dokonca (minispoiler) zvládne aj viac obetí naraz, čo nie je vôbec márne pri stopáži 109 minút – úprimne, niektoré sekvencie sú dlhé a film by sa mohol zmestiť aj pod magickú stovku.
Samozrejme, gro tvoria premyslené vražedné pasáže plné náhod, dostupných mechanizmov a šancí zabiť protagonistov. Väčšina je zábavná, prešpekulovaná, nie úplne uhádnuteľná. Ak totiž vopred viete ako niekto zomrie, idete na istotu. Ale pokiaľ vražedný nástroj nie je jasný až do záverečnej fázy rozmliaždenej tváre či utrhnutej hlavy... Na tomto mieste sa rozhodne netreba čudovať prístupnosti 18+, lebo uvidíte rozpoltené telá, prepichnuté hlavy/tváre, urvané končatiny – sú to krvavé jatky!
No ak tento štýl nemáte radi, zrejme neprídete do kina – niekto môže patrične namietať, že na utrpenie mladých ľudí a smrť na sto spôsobov ísť nechce. Dotyčný divák nemá v sále čo hľadať – tu sa vopred ráta s tým, že by mala zomrieť väčšina partie a to ultraefektným spôsobom.
Pozitívom je, že je to natočené zručné, väčšinou zábavne a po dekáde a pol sa objavili tvorcom mnohé šikovné nápady. Jasné, na intro s vežou neskoršie mordy nemajú, ale zároveň nenudia, nie sú trápne, ani únavné ako iné časti série. Niekto tu postrážil tempo, náplň a finále síce škrípe digitálnymi trikmi ako to čo uvidíte na plátne, ale dá sa pekne užiť – a šup záverečné titulky, žiadne otvorené konce!
Sledovanie v IMAX navyše prináša jednu parádnu devízu: striedanie veľkosti plátna podľa diania. Len málokto si to všimne, ale jednak tvorcovia radi natiahnu plátno z 2,35 na plný formát v kontexte scény (naposledy aj v Hriešnikoch) a zároveň nájdete dobrý trik. Morduje sa vyslovene vtedy, keď je plátno plné – pri širokouhlých scénach sa väčšinou kecá, rieši, smúti, ale môžete si vydýchnuť.
Nezvratný osud: Pokrvné puto je jedným z prvých zástupcov oprášených hororových sérií tohto roka a obstál prekvapivo dobre. Teraz je otázka, či sa podarí zaskórovať aj ďalším – Viem, čo ste robili minulé leto sa už rysuje na polovicu júla...
Final Destination: Bloodlines (USA/Kanada, 2025, 110 min.)
Réžia: Zach Lipovsky, Adam B. Stein. Scenár: Guy Busick, Lori Evans, TaylorJon Watts. Hrajú: Kaitlyn Santa Juana, Teo Briones, Rya Kihlstedt, Richard Harmon, Owen Patrick Joyner, Anna Lore, Alex Zahara, April Telek...