HARRY HOLE

Jo Nesbø. Dnes už legendárny autor severskej krimi literatúry. Ak ste aj nejakú jeho knihu nečítali, je vysoko pravdepodobné, že ste s ňou minimálne prišli do styku – či už priamo alebo prostredníctvom adaptácie. Na striebornom plátne sme jeho diela mohli vidieť už niekoľkokrát. K tým podareným patria Lovci hláv s Akselom Henniem a  Nikolajom Coster-Waldauom, k tým až nehanebne zlým zase Snowman s Michaelom Fassbenderom. V druhom menovanom sa ukázal detektív Harry Hole. Životom unavený nórsky policajt, ktorý rieši jednu mrazivú kriminálnu kauzu za druhou. Bohužiaľ, ako píšem vyššie, film mal katastrofálne ohlasy, pokračovania sa tak nedočkal, avšak Nesbø je až príliš veľká kapacita a Hole až príliš významná literárna persóna, aby to s ním tvorcovia tak ľahko vzdali.

Filmový formát vystriedala séria na Netflixe, Fassbendera vystriedal Nór Tobias Santelmann a všeobecne nenávidené prevedie vystriedala nadpriemerná detektívka. Bohužiaľ nie priveľmi nadpriemerná.

Harry Hole už nie je na dne, nemá však ale ani mnoho dôvodov na radosť. Hoci prestal piť a jeho vzťah s manželkou a synom je priaznivý, stále ho trápia spomienky na tragédiu, ktorú sám zapríčinil. Má na rukách krv kolegu, čo by už samo o sebe dalo svedomiu zabrať, no spávať mu nedá ani nedoriešená banková lúpež, pri ktorej došlo k vražde.

Akoby to nestačilo, čoskoro je zabitá jeho aktuálna parťáčka, a aby tej depky nebolo málo, po Osle behá záhadný sériový vrah s vágne okultnými motívmi. Do toho pridajme korupciu a tajomnú organizáciu... a vojnu gangov a pašovanie a... deje sa tu toho skrátka viac než dosť, čo má svoje pozitíva i negatíva.

Množstvo dejových liniek a udalostí pomáha držať svižné tempo a divák ostáva zvedavý, ako sa to celé vyfarbí. Zároveň sa nejde zbaviť dojmu, že niektoré motívy ostávajú nedotiahnuté, odfláknuté alebo pôsobia navyše.

Lov na sériového zabijaka sa síce ku koncu ukáže ako pútavý, no väčšinu času nedostáva príliš priestoru a nie je práve komplexný. Kto sa teší na dôkladnú detektívnu prácu ako z whodunnit subžánru, môže si nechať zájsť chuť. Ono je to viac o Harryho zúfalej snahe psychicky sa nezrútiť a všetko, čo sa okolo neho deje nejako doriešiť.

Tvorcovia sa viac zameriavajú na charakter titulnej postavy než na vývin diania, čo im ide, no aj ten dej by občas bolo dobré oblažiť pozornosťou. Zároveň nám vzniká nepekný kontrast, kedy je Harry psychicky prekreslený a divák sa dostáva hlboko do jeho prežívania a pocitov, no napríklad jeho kolega v podaný ako vždy suverénneho Joela Kinnamana ostáva pomerne zanedbaný. Toto je skrátka one-man show, je to Harryho svet a ostatné postavy v ňom iba figurujú – niektoré uspokojivejšie ako iné.

Po hereckej stránky stojí ešte za zmienku švédsky matador Peter Stormare, ktorého kľudne mohlo byť viac. Inak je to herecky celkovo veľmi kompetentné a nikto svojim výkonom nevytŕča – či už negatívne alebo pozitívne. Divák tak nie je vytrhávaný z príbehu.

Z technického hľadiska je najvýraznejší soundtrack plný rockových a punkových odrhovačiek. Zo začiatku skvele podtrhávajú tón príbehu a dodávajú mu dynamiku, no časom skôr unavujú. Plusové body si Harry zaslúži za tričko Mayhem. Poteší typická severská nekompromisnosť pri násilí, kde nechýba brutalita a kamera nikam neuhýba ani nerozostruje – pričom sa nedostávame do groteskných levelov, v tomto ohľade ide o typicky skvelú prácu Škandinávskeho polostrova.

Napriek nie najlepšiemu rozjazdu sú vrátka do druhej sezóny nastavené elegantne a dostatočne zaujímavo na to, aby ste si radi dali prídavok. Z celkového hľadiska sa jedná o priemerné severské krimi, ktoré vás nezasýti po investigatívnej rovine, no postavy a hojný počet dejových liniek vás bezpečne udrží pri obrazovke. Avšak aj priemerné severské krimi je bezpečne nadpriemerný kvalitatívny výsledok.  Druhú sériu si dám rád, hoci s už istou opatrnosťou čo sa očakávaní týka.