SPIDER-NOIR

Vedeli ste, že pavúky pohybujú nohami nielen svalmi, ale aj pomocou hydraulického tlaku telesnej tekutiny riadeného nervovými impulzmi? Ja nie. Nicolas Cage zjavne áno. Jeho Spider v Spider-Noir túto biologickú zaujímavosť spomenie a počas celého seriálu som mal pocit, že ju má Cage neustále niekde vzadu v hlave. Jeho výkon totiž nepôsobí ako klasický superhrdina. Pohybuje sa, gestikuluje a reaguje spôsobom, ktorý v divákovi vyvoláva dojem, že pod povrchom pracuje niečo zvláštne, takmer živočíšne. A presne taký je aj celý Spider-Noir.

Je to unikátny seriál a nielen tým, že je to komiksovka zasadená do 30. rokov minulého storočia a sledovať ju môžete aj čierno-bielo. Je to najmä tým, ako pristupuje ku komiksu. Toto nie je ten Spider-Man, akého poznáte. A nielen tým, že sa volá inak. Nie je ani hrdina. Je to starnúci, ubolený, cynický alkoholik, ktorý len veľmi neochotne opäť skáče do svojho kostýmu, keď sa zo skrine začnú sypať kostlivci z minulosti. Nechce zachrániť mesto, chce zachrániť v prvom rade seba a ak mu počas toho podľahne nejaká tá femme fatale, bude to len bonus.

Antihrdinov tu máme už dlho, no nie takýchto. Spider-Noir sa totiž hrdo hlási k pulpovému odkazu starých komiksov. Teda niečo, čo sme v adaptáciách už roky nevideli, možno v nejakom Fantómovi kedysi dávno, čiastočne v novšej Doom Patrol. K tomu showrunner Oren Uziel (22 Jump Street, Sonic the Hedgehog, Mortal Kombat) pridal aj porciu klasického Hollywoodu. V jednej postave sa tak miešajú prvky hrdinu zo stránok lacných pulpových magazínov aj Humphreyho Bogarta.

Nečakajte hrdinský príbeh, ale ani origin story. Ale to už ani nechcete pozerať. Nepotrebujete vidieť prvé 4 epizódy o tom, koho čo vlastne uhryzlo a ako s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť. Tu je to presne naopak. Ben Reilly sa riadi mottom, že so žiadnou mocou neprichádza žiadna zodpovednosť a presne to chce dosiahnuť. Schopnosti tak skrýva, namiesto toho sa pretĺka New Yorkom potopeným do korupcie a zločinu ako nie práve najlepší a najtriezvejší súkromný detektív. Až kým ho nový prípad nenechá čeliť vlastnej minulosti.

Je tu jedna postava hojdajúca sa na sieťach medzi mrakodrapmi New Yorku, iná vystreľujúca elektrické výboje z rúk, ďalšia s nezničiteľnou kožou a podobne. Aj tak ale seriál pôsobí viac uzemnený, realistickejší. Lebo to v konečnom dôsledku ani tak nie je o tých schopnostiach, je to noirovka viditeľne inšpirovaná Maltézsky sokolom, kde v konečnom dôsledku všetkým ide o to isté, akurát k tomu majú rôznu motiváciu, no sú ochotní k dosiahnutiu cieľa využiť čokoľvek, dokonca podvody, zradu či vraždu.

Koniec koncov hlavným záporákom nie je supersilami poháňaný panák v elasťákoch, ale tradičný írsky gauner 30. rokov žijúci z prohibície, podplácania polície a občasne vraždy, ktorými si upevňuje moc nad mestom aj obyčajnými ľuďmi. Silvermane tu má váhu a skvele sa ho zhostil Brendan Gleeson, ktorý vytvára chladný a kalkulujúci kontrast s neraz chaotickým a emočne nevyrovnaným Spiderom. Dynamika medzi nimi funguje skvele a budete si užívať, ako Silvermane kontroluje scény, kým Spider sa v nich snaží vždy nejako vykorčuľovať z problému.

Ale aby to nebolo len o rozhovoroch nad pohárikom whisky, tak si Silvermane postupne naberie do gangu niekoľko nohsledov so schopnosťami. Tí so sebou prinášajú prísľub akcie, ale nečakajte, že to bude len o samých bitkách. Pár súbojov s tým či oným zloduchom tu je, ale toto nie je akčný seriál. Tu sa viac dumá a rozpráva ako bije. Hneď prvý súboj so Sandmanom ale zaujme, aj Megawatt tu má svoje chvíľky, keď si so Spiderom dajú dobre do držky. A tak to aj seriálu asi aj stačí. Akcia viac vynikne, keď sa ňou neplytvá a priestor dostanú ako vtipné momenty, tak aj detektívna práca.

Aby som ale len nechválil, sú tu aj nejaké tie neduhy a napríklad práve so zloduchmi. Megawatt je vizuálne zaujímavo spracovaný záporák, ale ako postava je veľmi plochý, nevýrazný až nudný. Chápete, prečo Sandman robí to, čo robí. Aj Tombstone má nejakú hĺbku a motiváciu. Ale Megawatt je tu len na to, aby tu bola vyslovene nesympatická postava, ktorá musí dostať na držku. Bez vývoja, bez motivácie, bez hlbšej charakteristiky. Je zlý, lebo musí byť zlý.

Li Jun Li je tu podmanivá ako femme fatale Cat Hardy presne v štýle hviezd klasického Hollywoodu, ale je možno až trochu príliš učebnicová. Respektíve ani nie tak ona, ako jej postava. Je čitateľná, predvídateľná. Od prvého momentu, čo sa objaví na scéne, viete, ako to s ňou skončí. Bohužiaľ je najviac prepletená dejom, jeho zvratmi aj zradami, takže aj tieto aspekty nakoniec vie divák odhadnúť s predstihom a prichádza tak o prekvapenia. Chápem zámer, prečo je žánrovým archetypom, ale ak by s ňou Uziel trochu nabúral žánrové konvencie, príbeh by z toho mohol len a len ťažiť.

Amazon sa so seriálom odhodlal k netradičnému kroku a je dostupný v dvoch verziách, medzi ktorými sa dokážete kedykoľvek prepnúť. Na výber je tak farebná verzia a čiernobiela. Dôležité je si uvedomiť, ako bol teda seriál nakrúcaný, keďže v každej vyzerá výborne. V „noirovej“ oceníte autentickú a hutnú atmosféru starých hollywoodskych noiroviek a budete mať dojem, že presne takto seriál máte sledovať. V tej farebnej zas svet hýri farbami (aby sa všetko dobre previedlo aj do čiernobielej verzie). Očakávajte tak krikľavé odtiene, červené šaty, oranžové obleky, fialové klobúky, modré autá a v 8 epizódach oveľa viac farieb a života, ako bolo v skutočnom New Yorku v celej tej dekáde. Vyzerá to ale výborne a vynikne na kvalitnej telke.

A kým správnej farebnosti seriálu v oboch verziách tvorcovia venovali možno až obsedantnú pozornosť, kvalita CGI a trikov je už dosť kolísavá. Vizuálne efekty a akčné scény občas pôsobia lacno a vyslovene digitálne. Napríklad, keď sa pozeráte na celok historického New Yorku, kedy to až bije do očí. Čiernobiela verzia síce tieto nedostatky do istej miery maskuje, no v plnofarebnom režime nedokonalosti v trikoch zase vystúpia do popredia.

Spider-Noir je veľmi príjemným prekvapením. Prináša dospelý a osviežujúci tón, stojí mimo preplneného Marvel univerza a ide si vlastnou cestou – tematicky, vizuálne, štylisticky aj príbehovo. Ponúka temnejší, dospelejší príbeh plný cynického humoru a psychologickej hĺbky, aká v bežných komiksovkách chýba. Hlavne ponor do hlavnej postavy, ktorá chce skôr ujsť pred sebou ako čeliť realite. Samozrejme, dalo sa to spraviť aj lepšie, ale problémy seriálu nie sú závažné. Skôr len kozmetické. Sčasti sú vizuálne, efektové, no aj tie scenáristické barličky a skratky radi prehliadnete.

Spider-Noir (USA, 2026)
Creator: Oren Uziel. Réžia: Harry Bradbeer, Alethea Jones, Nzingha Stewart,Greg Yaitanes. Scenár: Jennifer Frazin, Jack Henderson, Megan Liao, Oren Uziel, Steve Lightfoot, Christopher Chen, Bruce Marshall Romans, Tori Sampson. Hrajú: Nicolas Cage, Lamorne Morris, Li Jun Li, Karen Rodriguez, Abraham Popoola, Jack Huston, Brendan Gleeson ...