Osem najinteligentnejších komerčných kino filmov roka 2022 podľa čitateľov a čitateliek Kinemy

Hlasovanie v ankete o najinteligentnejšie komerčné kino filmy roka 2022 vytvorilo prvú osmičku titulov:

1. Batman / The Batman / r. Matt Reeves (recenzia filmu)

The Batman je veľkým návratom ikonického hrdinu. V tejto podobe ho nepoznáme a tvorcovia sa rozhodne vybrali správnou cestou. Menšie kotrmelce v scenári a prepálenú dĺžku nie je problém akceptovať. Do kín totiž prichádza špičkový blockbuster strkajúci do vrecka 90% komiksovej konkurencie. Je dospelejší, intenzívnejší a kreatívnejší než čokoľvek od konkurenčného Marvelu. Aj keď menej ambícií by možno neškodilo.

2. Top Gun: Maverick / r. Joseph Kosinski (recenzia filmu)

Top Gun: Maverick je poctivo nakrútený old-school blockbuster ako z roku 1989. Ctí si svoje postavy, rozvíja ich, pridáva nové a nepotrebuje kvantum akcie, náhody či skoky v deji. Stačí mu úvod a jasne stanovená misia, ktorej najprv venuje veľa času v simulácii a potom sa pokúsi o jej realizáciu. Štruktúra je jednoduchá, no efektívna a netreba sa báť, že väčšinu času trávime na tréningovej základni. Ak máte radi pôvodný film, toto pokračovanie budete milovať a užijete si každú minútu. Pre niektorých divákov 50+ to bude azda aj komerčný film roka.

3. Elvis / r. Baz Luhrmann (recenzia filmu)

Baz Luhrmann si nesmierne náročnú úlohu splnil. Na jeho film čakáte roky – a tento plní veľké očakávania. Neprekoná ich, nepodlezie, doručí čo predpokladáte. Nie je to možno taká divočina ako Moulin Rouge či opulentný Veľký Gatsby. Poctivé životopisné kino v top dynamickej forme, ktorá sa dá oceniť jedine na veľkom plátne, ideálne aj v IMAX. Veľa ukáže, odlišný pohľad sa celkom vyplatí a Austin Butler ako Elvis JE presvedčivý. Elvis, Austin & Baz – thank you, thank you very much.

4. Menu / r. Mark Mylod (recenzia filmu)

Menu lavíruje medzi dvomi žánrami. Miestami je to až čierna komédia, kde sa s chirurgickou presnosťou venujeme príprave jedál. Kamera priblíži jemné detaily, všetko je na sekundy pripravené a šéfkuchár nám aj vysvetlí, aký chod pripravil. Štýlovo vypísaný názov na plátne pôsobí luxusne, cítime sa ako ďalší hosť. Po vizuálnej stránke je film pomerne pútavý na to, že sa odohráva na relatívne malom priestore. Intenzívne pomáhajú kamerové postupy a vizuálne rozprávanie skúseného Petra Deminga.

5. Avatar: Cesta vody / Avatar: The Way of Water / r. James Cameron (recenzia filmu)

Ak máte trinásť, bude pre vás Avatar: Cesta vody film roka. Ak máte dvakrát trinásť, jednotku ste zažili ako tínendžer/ka, čaká vás asi fajn návrat na Pandoru. Ak máte trikrát trinásť a viac, od Camerona ste videli všetko, ste logicky kritickejší, hype nepôsobí, ako kedysi a možno skôr doceníte staršiu režisérovu tvorbu. Určite by ste mali vidieť film v kine, ale asi si potom položíte otázku, či vlastne nestačí iba raz – a vo februári si radšej užijete reprízu Abyss, či Titanicu...

6. Severan / The Northman / r. Robert Eggers (recenzia filmu)

Severan znova podtrhol, že Robert Eggers má nesmierny talent. Sedia mu viac negatívne aspekty, než vytváranie pozitívnejších emócií (láska), ale napriek odpútaniu od nezávislého štúdia si drží svoj surový rozprávačský štýl. Audiovizuálne je jeho najnovší počin pohlcujúci, hercov vedie s výrazným umom a servíruje megalomanský epos a jeden z najlepších filmov o vikingskej mytológii.

7. Všetko, všade, naraz / Everything Everywhere All at Once / r. Dan Kwan, Daniel Scheiner (recenzia filmu)

Everything Everywhere All at Once disponuje premysleným scenárom a profesionálnou réžiou v lahodnom vizuále. Je tým pravým „Multiverse of Madnesss“, na ktoré sme tento rok čakali. Výbornou správou preto je, že si ho budeme môcť vychutnať aj v našich kinách vďaka Bontonfilmu už od 21. júla 2022. Pre mnohých z nás pôjde pravdepodobne aj o opakovanú návštevu, pretože novinka dua Daniels v sebe ukrýva nekonečne veľa krásnych a originálnych detailov, ktoré na prvýkrát snáď ani nie je možné uchopiť.

8. Neboj sa, zlatko / Don't Worry Darling / r. Olivia Wilde (recenzia filmu)

Bez akejkoľvek snahy prezradiť čo len štipku pointy... je jasné, že nesadne každému. To sa pri trileroch či hororoch stáva často, napríklad u M. Night Shyamalana či iných borcov. Za posledné roky sme už videli aj rôzne dystopické budúcnosti, kde sme sa hrabali v minulosti. Neboj sa, zlatko vyjde zo svojej idylky, začne odkrývať nitky, pritlačí na hranicu trileru a v závere dokonca aj na akčné scény. Osobne beriem finále ako solídnu gradáciu dovtedajšieho diania a hoci pointa nie je unikátna, zapadne do diania. A určite je fajn, že všetko nevysvetlí doslova a nechá priestor na diskusie po filme.