TRI MISKY

Najnovší počin etablovanej španielskej režisérky a scenáristky Isabel Coixet, premiérovo uvádzaný na festivale v Toronte, je adaptáciou sardínskej autorky Michely Murgia, ktorá žiaľ v roku 2023 podľahla rakovine. Tento mesiac sa trpko-sladká dráma z Ríma servíruje aj na naše filmové stoly. Budete spokojní?

Na pohľad banálna, no rozhodne nie ojedinelá hádka medzi Martou a Antoniom končí nečakane rozchodom. Stredoškolská učiteľka Marta ho rieši uzavretím sa do seba a náhlu stratu chuti do jedla pripisuje práve citovým stratám. Majiteľ reštaurácie a šéfkuchár Antonio odhodlane pokračuje vo svojom biznise. Aj keď to bol on, kto rozchod inicioval, nedokáže na svoju bývalú lásku nemyslieť. Bývalí partneri sú krátko po rozchode v kontakte výhradne len cez známych (priateľov, kolegov) a svoje spomienky.

Keď  utrápená Marta zistí, že absencia jej apetítu súvisí s niečím iným ako s bolesťou z odlúčenia, veci razom nadobudnú novú (prí)chuť: jedlo, hudba, jazda na bicykli, vzťah k žiakom, túžba po zážitkoch... ale aj presvedčenie o správnosti vlastných pocitov a rozhodnutí.

Naša hrdinka začína po zistení zásadnej informácie robiť veci inak: namiesto malého či stredného kopčeka zmrzliny si dopraje rovno veľký, neostýcha sa nahlas rozprávať so svojím idolom v podobe papierovej makety v životnej veľkosti, je konverzačne prístupnejšia iniciatívnemu kolegovi zo školy, viac si všíma správanie svojich žiakov a púšťa sa do samoúčby kórejčiny. Naozaj začína až teraz naplno žiť?

Scenár tak funguje ako oslava všednosti, ale v závere prináša aj aktivizačný efekt, keď servíruje povzbudenie „hecnúť sa“ na rozhodnutia, ku ktorým by sme sa bežne veľmi dlho odhodlávali (vyznanie potláčaných citov, plnenie si cestovateľských snov, učenia sa prácnych vecí). Dej pozostáva z početných detailov aj na pohľad úplných banalít, ktoré však majú v príbehu svoje miesto. Priebežné pointy vyplývajúce z dialógov neskôr ústia v ďalší plán, vyššie posolstvo.

Samostatnou zložkou scenára je práca s témou gastronómie. Kým napríklad Antonio ako reštauratér berie užívateľské recenzie na ľahkú váhu, Marta ako jeho partnerka ich pravidelne sonduje a vyhodnocuje. Explicitne či implicitne sú nám ďalej podsúvané viaceré „známe pravdy“ (láska ide cez žalúdok; sme to, čo jeme), no knižná predloha a jej adaptácia majú s nimi stále ďalší plán. Do prípravy jedla navyše údajne odtláčame symboly. Našu pečať však nesú predsa i naše rozhodnutia. Nie je napokon celý život ako jedno veľké kuchtenie?

Snímka oplýva snovou atmosférou, na ktorej sa podieľajú viaceré faktory. Začnime prácou kamery s dnes už nie bežným formátom 4:3 a s príležitostne rozmazaným obrazom po okrajoch poľa. Navyše, krátke retrospektívy majú punc starých zlatých čias a obrazovo skrz pukajúce artefakty tiež vykazujú dávku nostalgie. Depresívna či melancholická súčasnosť na oboch partnerských stranách je sprvoti v kontraste so šťastnými spomienkami.

Pri pohotovom strihu nehrozí žiadna nuda a prechody medzi scénami sú neraz veľmi hladké, čo takisto prispieva do príjemne pohodovej až meditatívnej nálady. Tú podtrhávajú aj melancholické tóny zvoleného výberu neopočúvaných skladieb.

Tri misky nie sú romancou ani rozchodovým filmom. Sú skôr o láske k sebe samému a k životu ako takému. Dámske spojenie filmárky Isabely Coixet a spisovateľky Michely Murgia podáva sviežu, sympatickú, láskavú, no zďaleka nie falošnú nádej, že zomieranie nemusí byť krížovou cestou. Môže vyzerať aj ako prechádzka (neturistickým Rímom) so sériou lúčení sa, na ktorej nás čaká nečakane veľa radostných zastávok a chutných chodov. Záleží len na nás.

Tre ciotole / Three Goodbyes (Taliansko/Španielsko, 2025, 120 min.)
Réžia: Isabel Coixet. Predloha: Michela Murgia (román). Scenár: Isabel Coixet a Enrico Audenino. Hrajú: Alba Rohrwacher, Elio Germano, Giorgio Colangeli, Francesco Carril, Sofia D'Elia, Sarita Choudhuruys a ďalší.