Otvorený list o programe MEDIA a európskej kinematografii. Kino potrebuje Európu, Európa potrebuje kino

„Žiadna umelecká forma nepreniká naším vedomím tak priamo ako film a nedotýka sa našich pocitov tak hlboko – až v súmračnej komnate našej duše.“

Už viac než 130 rokov túto súmračnú komnatu, ako ju nazval Ingmar Bergman, oživujú životy iných ľudí, ich myšlienky, zápasy, slová a pohľady.

Kino sa začína túžbou tvoriť. Filmom sa stáva prostredníctvom série stretnutí: scenáristi, režiséri a producenti ho rozvíjajú, kameramani, herci a technické štáby doň vnášajú svoj prínos, filmové fondy ho podporujú, sales agenti a distribútori ho prinášajú do kín a na festivaly – a neskôr televízie a streamovacie platformy, kritici o ňom diskutujú a diváci ho prijímajú za svoj.

Tvorba filmov je kolektívnym umením. Stáva sa priemyslom prostredníctvom tvorby pracovných miest a technologických inovácií. Napriek tomu zostáva každý film prototypom, ktorý nemožno masovo vyrábať na výrobnej linke. V rozprávaní príbehov neexistujú úspory z rozsahu. Táto dvojitá povaha si vyžaduje premyslené politické rozhodnutia zahŕňajúce verejných aj súkromných aktérov.

Aj samotná Európa ako kolektívny projekt bola najprv vysnívaná v príbehoch, ešte predtým, než bola vybudovaná; je to kontinent ideí Stefana Zweiga, nie armád. Kino takúto Európu priviedlo k životu: filmy La Dolce Vita, Nebo nad Berlínom či Amélie premenili Rím, Berlín a Paríž na spoločné kultúrne referencie. Anatomy of a Fall, Sirat alebo The New Years, celosvetové úspechy vzniknuté vďaka európskym talentom, pokračujú v budovaní mostov naprieč jazykmi a hranicami.

V Európe je politickou voľbou pre kinematografiu – či už českú, taliansku, švédsku, slovinskú, portugalskú alebo belgickú – program MEDIA. Tak ako samotná idea Európy predstavuje jedinečný projekt, aj myšlienkou programu MEDIA je podporovať rozmanité európske hlasy v spoločnom dome.

Už viac než 35 rokov podporuje vznik európskych príbehov – od vývoja scenárov cez produkciu nezávislými produkčnými spoločnosťami, distribúciu v kinách aj online, festivaly, vzdelávanie a profesijný rozvoj odborníkov. Dal príležitosť všetkým typom európskych projektov vrátane tých najnečakanejších – od východu na západ a od severu na juh. V nadväznosti na regulácie Únie a členských štátov zároveň posilnil naše odvetvia voči globálnym gigantom, umožnil filmovým profesionálom čeliť otrasom v sektore a odolávať štandardizácii, a podporil dynamický ekosystém vytvárajúci pracovné miesta.

MEDIA je len kvapkou v oceáne európskeho financovania: predstavuje 0,2 % rozpočtu Únie, zatiaľ čo napríklad samotná spoločná poľnohospodárska politika tvorí 32 % tohto rozpočtu.

Napriek tomu ide o európsky úspešný príbeh s nevyčísliteľným dopadom.

Vďaka MEDIA sa diela, ktoré stáli pri raste Rubena Östlunda či Justine Triet, dostali do celého sveta.

Vďaka MEDIA Európa získava Oscara takmer každý rok: po animovanom filme Flow od Gintsa Zilbalodisa zaujali v roku 2026 pozornosť Joachim Trier so svojím filmom Sentimental Value a dokument Mr Nobody against Putin od Davida Borensteina a Pavla Talankina.

Vďaka MEDIA majú hlasy exilových a utláčaných autorov, ako sú Jafar Panahi či Mohammad Rasoulof, slobodu osloviť publikum po celom svete.

Vďaka MEDIA môžu naše milované susedské kiná zostať otvorené svetu prostredníctvom rozmanitej programovej ponuky a nemusia zatvárať svoje dvere.

Bez MEDIA by sme boli všetci o niečo menej európski.

Grécky režisér Costa-Gavras raz povedal: „filmom síce nemôžete zmeniť politické názory ľudí, ale prinajmenšom môžete podnietiť politickú diskusiu.“ V časoch poznačených vojnou, geopolitickým napätím a tlakom na demokraciu – naše najdôležitejšie spoločné dobro – je táto funkcia nevyhnutná. Usilujeme sa dať našim spoločnostiam, našim deťom a budúcim dospelým chuť po kolektívnej skúsenosti, empatii a odolnosti.

Schopnosť Európy rozprávať vlastné príbehy je však pod tlakom. Väčšina audiovizuálnych diel sledovaných v Európe vzniká mimo kontinentu. Globálne platformy čoraz viac určujú viditeľnosť, prístup aj samotné príbehy. Zároveň sektor čelí štrukturálnym zmenám: meniacim sa diváckym návykom vrátane poklesu návštevnosti kín, nástupu umelej inteligencie a rastúcej geopolitickej konkurencii.

Európska únia v súčasnosti reviduje pravidlá, ktoré umožňujú európskej kinematografii prosperovať, cestovať a niesť náš spoločný hlas. Súčasťou toho je aj budúcnosť programu MEDIA v rámci nového programu AGORA EU.

Práve teraz je čas napísať ďalšiu kapitolu príbehu európskeho filmu – s ešte väčšími ambíciami, primeranými výzvam, ktorým čelíme. Nesmieme prehliadnuť, že osud demokracie a osud kinematografie, oboch zrodených v Európe, sú úzko prepojené. Pretože zakaždým, keď sa otvorí kino, znovu sa potvrdzuje demokratický život.

My, európski filmoví profesionáli a občania – všetci milovníci filmu – vyzývame Európsku komisiu, Európsky parlament a členské štáty, aby zabezpečili budúcnosť úspešného a nenahraditeľného programu MEDIA, zachovali jeho integritu a posilnili jeho zdroje. Bez umeleckej tvorby neexistujú spoločné hodnoty, demokracia ani európska soft power.