V ZAJATÍ DÉMONOV 4: POSLEDNÉ POMAZANIE

Je neuveriteľné ako dokázali Warneri za 12 rokov nafúknuť sériu The Conjuring – hlavné časti, spin-offy, pokračovania spin-offov... A ruku na srdce, kvalita riadne skáče. Hlavné filmy V zajatí démonov doručia zväčšia vyššiu kvalitu ako vydreté pokračovania Mníšky (ktorej dvojka je asi najväčší shit) či Annabelle (kde kvalita kolíše). Čo ak zoberiete režiséra vedľajších filmov do hlavnej série – nedomrví ju? Stalo sa to už raz (pri trojke), deje sa to znova...

Sila hlavných filmov spočíva v ústrednej dvojici Warrencovcov a riešení reálnych prípadov. Takže keď Ed a Lorraine niekam vyrazia, máme vysokú garanciu, že to bude stáť za to a čaká nás riadna hororová nálož. Vďaka hereckému obsadeniu (Patrick Wilson i Vera Farmiga sú obaja výborní herci, navyše majú v rolách skvelú chémiu) a dobrým námetom sa ponárame do veľkých hrôz. Tentokrát nás čaká prípad, po ktorom vraj už nebrali žiadne ďalšie. Grande finále?

Film štartuje v roku 1964, kedy Warrenovci idú študovať záhadné zrkadlo. Lorraine je už vo vysokom štádiu tehotenstva a dotyk so zrkadlom ňou otrasie, Ed ju okamžite vezie do nemocnice k vynútenému pôrodu a za náročných okolností sa na svet prichádza dcéra Judy.

Nasleduje koláž scén, kde vidíme ako Lorraine učí bojovať Judy s prítomnosťou duchov a skočíme do roka 1986, kedy sa v jednej veľkej rodine objaví ako darček za birmovku... práve bizarné zrkadlo. A nám je už jasné, že hrôzy na seba nenechajú dlho čakať. Nielen Heather a jej sestry, ale celá rodina začne byť riadne vytrápená – darmo sa chcú zrkadla zbaviť, démoni ostávajú.

Chvíľu trvá kým sa obe línie spoja (rodina Warrenovcov medzičasom rieši aj nového nápadníka Judy), ale všetky okolnosti jasne vedú do vytýčeného bodu.

Elementy štvrtého filmu sú zrejmé: rozšírenie rodiny vnáša nový element i strach o ďalšiu postavu. Rodičia na dcére ľpejú, určite ju hneď neodovzdajú prvému duchovi. Angažmán neopozeranej Mii Tomlinson sa ukáže byt veľmi dobrý ťah – uprednostňuje svoj život, no nedokáže sa úplne vymaniť z prichádzajúcich hrozieb. Sama podnikne v istom momente kroky na posun deja, Tomlinson odovzdá dobrý výkon. (Polemizovať by sa dalo o jej nápadníkovi – Bena Hardyho sme videli v Bohemian Rhapsody a člen skupiny Queen mu išiel asi lepšie.)

Dlhé prelínanie dvoch línií a následný spoj je sčasti výzva pre stopáž: 135 minút nie je málo a niektoré scény si len plynú, aby navodili pohodku (napríklad oslava narodenín Eda), iné tlačia na pílu a nechajú vyčíňať démonov. Osobne mi nevadí, že prvá polovica si dáva viac načas a skôr napína či šetrí arzenál na druhú – je fajn držať diváka v pozore a neservírovať mu len sériu ľakačiek bez kontextu.

Samotné záhadné zrkadlo sa stane pomerne skoro zrejmým artefaktom pre múzeum Warrenovcov, no najprv si s ním musíme užiť sériu hrôz. A téma zrkadla sa objavuje aj v ďalších momentoch – viď. celkom strašidelná próba šiat v salóne.

Čo nás vedie ku konštatovaniu, že hororu tu nie je málo a hoci prídu scény na vydýchnutie, stále visí nepríjemný pocit i chuť odhaľovať mystérium. Niekedy docielia tvorcovia pocit strachu cez víziu či predtuchu (nie však ako lacný trik), inokedy im stačí aj pohľad na zlovestné mesto – dosť digitálne, no výprava veľmi dobre pôsobí v tom ako vyťahuje staré songy, oblečenie i celkovú atmosféru 80. rokov minulého storočia.

Na druhej strane nečakajte zásadnú pointu, megaotočku či dejové vývrty. Tu je veľa veci načrtnutých a skôr ide o pátranie ako sa finálne šokujúce rozuzlenie: je zrejmé, že zrkadlo čosi spôsobuje, démoni si tu robia svoje a Warrenovci sa pokúsia zasiahnuť.

Fakt je, že táto séria je vždy úzko spätá so skutočnými udalosťami, takže si scenáristi nemôžu úplne navymýšľať čo by aktuálne neraz potrebovali, ale prvé dva diely boli celkovo hutnejšie a lepšie zrežírované. Azda je to dané výberom scén a miest ľakania: mnohé domy a povaly máme prešmejdené x raz. Ale osobitne sa mi stále páči to tempo dávkovania a niektoré milé scény, čo zároveň strašia i mrkajú na diváka (viď sekvencia s pevnými telefónom a deťmi).

Odpoveď na prvotnú otázku (čo ak rutinný režisér dostane hlavnú sériu) znie, že výsledok sme mohli vidieť aj v trojke, ktorá má objektívne od Wanových častí nižšiu kvalitu. Ale Michael Chaves sa učí, postupne zlepšuje a hoci toto nie je nezabudnuteľné finále, stále sa dobre pozerá. (Inak nám tu vznikla sčasti nepríjemná situácia, že tri zo štyroch častí série majú na Kineme 7/10, no reálne by si jednotka zaslúžila viac, trojka menej a štvorka je OK.)

PS – Z prémiových formátov odporúčam IMAX, kde sa pekne striedajú formáty podľa scén. Obyčajne platí, že keď nadíde skutočne hrozivá scéna plná teroru, plátno sa rozšíri na pomer 16:9 (1,77) a užijete si ho naplno (podobne ako pri Nezvratnom osude v máji). Ostatné scény majú pomer 2,35:1 a podľa striedania pomeru presne tušíte, či sa už schyľuje k strašeniu alebo si chvíľu oddýchnete. Tých napínavých scén nie je málo, i keď platí, že sú zväčša v druhej polovici filmu. Alternatívou môže byť aj 4DX, ktoré vás zase riadne vyhegá, sedadlá idú naplno a občas sa ukáže aj dym či ďalší efekt.

The Conjuring: Last Rites (Kanada / USA, 2025, 135 min.)
Réžia: Michael Chaves. Scenár: Ian Goldberg, Richard Naing, David Leslie Johnson-McGoldrick. Hrajú: Vera Farmiga, Patrick Wilson, Elliot Cowan, Ben Hardy, Beau Gadsdon, John Brotherton, Mia Tomlinson ...