Rozhovor s Petrom Bebjakom o filme Čistič

Peter Bebjak vyštudoval herectvo a réžiu hraných filmov na Vysokej škole múzických umení. Svoje režijné schopnosti si najskôr otestoval na krátkometrážnych tanečných snímkach (Darkroom, VoiceS) a v roku 2011 debutoval celovečerným filmom Marhuľový ostrov. Už o rok neskôr uviedol do kín horor Zlo, ktorým obohatil slovenský žánrový film. Popritom Bebjak režíruje televízne seriály ako Mesto tieňov, Dr. Ludsky či Vdova.

Pri sledovaní filmu si divák neraz položí otázku, do akej miery je inšpirovaný skutočnosťou. Nevšedný príbeh Čističa ma nabáda k rovnakej otázke…

Je inšpirovaný viacerými situáciami zo života. Býval som na ulici, kde sa z jedného bytu stále ozýval hrozný krik. Všetci z ulice sme boli svedkami domáceho násilia, párkrát prišla aj polícia, ale nič sa nezmenilo. Napokon to prestalo, manželku odviezli do väzenia a manžela do márnice. To bol počiatočný impulz k napísaniu Čističa.

Vidíte podobnosť medzi čističom Tomášom a Bessonovým čističom Viktorom?

Možno len v osamelosti hlavných postáv. V ostatnom sú to odlišné postavy, ktoré pracujú v iných odvetviach :). Nie sú si konkurenciou.

KINEMAVIDEO3626.

Čistič je už Vaším tretím celovečerným hraným filmom. Každý je však žánrovo i esteticky poňatý iným spôsobom. Aký máte kľúč pre výber témy a spôsobu spracovania?

Vyberám si to, čo ma baví, na čo mám chuť. Vždy mám rozpracovaných viac projektov a každý z nich je iný. Chcem sa zabávať pri tvorbe, skúšať nové veci, žánre, kombinovať. Nechcem vytvárať jeden a ten istý film na x spôsobov.

Čím si Vašu pozornosť získal práve postava Tomáša?

Je to príbeh chlapca, ktorého zásadne ovplyvní jedna situácia z jeho detstva a chtiac nechtiac zasiahne celý jeho život. Podobne je na tom ďalšia postava z filmu Kristína. Zrazu sa dve takto „postihnuté“ indivídua stretnú a prežívajú lásku.

Pomerne veľká časť Vašej filmografie pozostáva z televíznych seriálov. V čom sa líši Váš prístup k tvorbe pre televízneho a „kinového“ diváka?

V tom že televízny projekt je podriadený číslam a úspešnosti v diváckej sledovanosti a tomu sú prispôsobené všetky ostatné zložky výroby. Pri filmoch, ktoré som robil do kina (tým, že sme ich aj produkovali v DNA) – je to o slobode tvorby. Limitovaná je len financiami, ktoré sa nám podarí na daný film zohnať – od toho sa odvíja koľko bude filmovacích dní, honoráre, technika atď. Tvorcovia sú zodpovední sami sebe za prácu, ktorú odvedú.

Zhovárala sa Lea Krišková pre festival Cinematik.